Ledva zatlačil cigaretu do piesku,
taký už bol starý.
Ale ešte vládal vziať ženu za ruku
a vojsť s ňou do mora.
S ľahkosťou mu pomohlo vziať ju do náručia.
V objatí seba, vrások, vĺn i sveta,
z čistej lásky sa tam bozkávali.
Aj kamenné bralá zmäkli,
keď to zacítili…
Preplnená pláž obyčajných ľudkov
s obyčajnými osudmi,
s obyčajnými tvárami,
s neposednými deťmi,
s prenosnými chladničkami,
so značkovými slnečníkmi,
plavkami, osuškami,
s drahými šľapkami,
nápojmi a tampónmi,
celá tá pláž moderných ľudí
s modernými názormi,
s modernými srdciami,
to nevidela.
A tí, čo si toho nebodaj všimli,
iba nechápajúc poznamenali,
vraj, čo už sa takí starci majú bozkávať…
Len more, piesok, vtáky a skaliská
od šťastia plakali.
Buďte šťastní, Hirax
