Niečo o zrkadlení a učiteľoch

Ľudia sú čierni (tí, ktorí reagujú negatívne či vyžarujú smútok) alebo žltí (slniečka, ktoré pochopili, že bude, ako bude, a boli by hlúpi, keby sa neradovali zo všetkého, aj z „nedobrého“). Ale ja som si ich rozdelil ešte na „zrkadlá“ a „učiteľov“. Odvtedy sa mi žije ľahšie.

Poďme k zrkadlám. Svet je taký, akí sme my. A čo sme my, to vyžarujeme do okolia a to sa nám aj vracia. Priťahujeme si teda takých ľudí, akí sme my sami. Zrkadlíme sa cez našich vzťahových partnerov, ktorí násobia naše kladné vlastnosti. Ak je váš partner láskavý a milý, nielenže zrkadlí podobnú milotu vo vás, ale ju aj pozdvihuje. Dobré žieňa nikdy nebude s gaunerom, slušný človek nebude žiť so zloduchom. Jedine, že by sa premáhali, čo by svedčilo o nerozhodnosti či hlúposti.
Všetko to, čím sa podobáte na rodičov, ste ako deti odkukali a prevzali v dôvere, že je to to najlepšie pre život. Opakujete ich život. Synovia sa zväčša rozvedú s manželkami presne ako ich otcovia, dcéry budú generovať tie isté machinácie ako ich matky. Ale podobnosť medzi vami a vašimi partnermi sú len zrkadlenia. Ak je váš muž zlomyseľný, aj vo vás je zlomyseľnosť. Ak je vo vašej žene vďačnosť, aj vo vás je vďačnosť. Prestaňte na chvíľu čítať a zamyslite sa, čo vám na vašom partnerovi prekáža, a potom si úprimne odpovedzte, v akej miere sa to nachádza aj vo vás.
No zrkadlá nielen odrážajú, čo je v nás, ale zároveň aj šliapu po našich kurích okách, ktoré dobre poznajú, veď v sebe nosia tie isté. Samozrejme, predchádzajúce slová neplatia len na partnerov, ale i na kamarátov, kolegov v práci, proste na všetkých ľudí, ktorých počas života stretáme a priťahujeme si ich. Jednou vetou: Rovné s rovným si sadá. Podľa princípu vyžarovania sa rovnaké deje v médiách, ktoré ponúkajú matrixovským panáčikom kal. Láskou nabitý človek večerné správy vypne, iba by rozlaďovali jeho harmóniu. Keďže je väčšina spoločnosti zachmúrená, vyžaruje iba negácie a keď je po niečom hlad, trhový mechanizmus ho ukojí. Keď ľudia obrátia svoje vnútra naruby a vydezinfikujú si ich slnečnými lúčmi, začne byť smäd po pozitívne, médiá sa automaticky prispôsobia novej objednávke.
Keď mi niekto hovorí, že jeho sused je klamár, odpovedám mu, že aj on je potom klamár. Minule sa mi sťažovalo jedno dievča, že jej priateľ je sebec. S pokojom som jej povedal, že ak je to pravda, tak aj v jej vnútri kraľuje časť sebectva. Keď sa totiž stretneme s niečím naším u niekoho druhého, často prichádza znechutenie. Je to preto, lebo sme konfrontovaní s niečím z nás samotných. Takéto zrkadlenia vždy „zabolia“. Bodaj by nie, veď každý z nás si z detstva nesie množstvo komplexov. Preto je náš rast, ktorý by šiel ináč hladko, taký obťažný.
Raz som dostal na mojej prednáške otázku:
– V práci mám kolegu. Je to citový upír. Všetko, čo hovorí a robí, vo mne vyvoláva negatívnu reakciu, podráždenie, zlobu. Ohovára, klame, vymýšľa si, zadrapuje… Vari som ja sám taký? Niekedy mám dojem, že to všetko robí naschvál, aby sa nabil mojou energiou.
– Nik nikomu energiu nekradne, vy sami ju odovzdávate, sami ju strácate. Ak budete vyrovnaný, veselý a láskyplný, nik vám energiu nezoberie. Vtedy môžete jedine rozdávať a dvakrát tak sa vám bude vracať, – odvetil som.
– Po stretnutí s ním sa cítim úplne vyčerpaný. Veľakrát sa chce hádať, zabŕda… Nechcem sa tu hrať na svätého, ale skutočne sa mi nezdá, že by som mal spomínané vlastnosti až na takej úrovni ako on, teda že by mi naozaj nastavoval zrkadlo: Na, pozri sa, aký si a oprav sa. Neteším sa do práce, i keď ju mám rád. Keď sa večer snažím zaspať, nedá sa mi. Už len spomienka na neho mi berie náladu. Nemôžem pred ním stále utekať… – otvoril si srdce poslucháč.
– Neutekajte! Naopak, vyhľadávajte jeho spoločnosť. Nie je to vaše zrkadlo, ale váš učiteľ. Naučte sa pri ňom akumulovať svoju energiu. Pozrite sa naňho ako na výzvu, berte to ako hru, pri ktorej si dáte za úlohu nestratiť vyrovnanosť a úsmev, – poradil som mu.
– Nerozumiem.
– Doteraz ste hrali rolu obete a on rolu tyrana. Naozaj prežívate pozíciu obete, preto váš kolega aj získava vašu energiu. Neexistuje žiadna situácia, ktorú by nebolo možné zušľachtiť alebo trpezlivo znášať. Ľudia ani netušia, akú majú silu a čo dokážu, keď sa sústredia na myseľ a svoje myšlienkové pochody. Žiaľ, väčšinou ňou mrhajú na vytváranie utrpenia vo svojom živote. Ak vám vaša cesta prináša bolesť a trápenie, ihneď ju zmeňte. A netvrďte, že sa nedá. Vždy sa dá! Vaša cesta vám musí prinášať radosť. Je načase začať s tým niečo robiť. Neriskujete nič, iba stratu utrpenia. No v prvom rade musí človek chcieť. Už samotná pripravenosť ukazuje, či si dotyčný zaslúži, aby došlo k nejakej zmene. Naučte sa na jeho podráždenosť odpovedať pokojom, na grobianstvo slušnosťou, na klamstvá pravdou, na intrigy mlčaním či slovným odmietnutím. A zároveň sa učte brániť. Tichom. Vďaka nemu získajte harmóniu, vytrvalosť a iné kvality. V preklade: získate silu. Prišiel k vám ako trenažér, ďakujte! Potom sa už prestanete strachovať chodiť do roboty. Kolega z vás prestane cítiť slabosť a negatívnu energiu. Dokonca pocíti odraz svojej a odpojí sa. Pritiahli ste si ho do cesty, pretože vaše vnútro sa chce zdokonaliť práve v tomto smere. Ak sa mu budete vyhýbať alebo zmeníte zamestnanie, v krátkom čase si do cesty pritiahnete podobnú bytosť. Neujdete pred tým, kým to nepochopíte a nedoriešite. Je to váš učiteľ. Berte ho takého, aký je, nesnažte sa ho zmeniť! Vážte si ho, prijmite ho, odpusťte mu, milujte ho, ďakujte mu, – dopovedal som.
Nervózny človek nás má učiť byť pokojnými, nemá nás rozčuľovať. Chamtivý má otvoriť našu štedrosť, zlý dobrotu. Všetci, ktorí vstúpia do nášho života, odrážajú alebo prebúdzajú nejaký náš povahový rys. Každý, kto zrkadlí naše vlastnosti alebo ukazuje naše slabé miesta, nám preukazuje veľkú láskavosť. Tento človek sústreďuje našu pozornosť na vec, o ktorej by sme sami nevedeli. Ak máte chuť pracovať na sebe, môžete sa vďaka nemu na konkrétnu oblasť sústrediť a vyliečiť ju. Mali by ste mu minimálne v duchu poďakovať: „Ďakujem ti, že si prišiel do môjho života. Umožnil si mi spoznať moje nedoriešené veci. Vďaka tebe môžem na sebe pracovať.“
Učitelia musia prichádzať, lebo ináč by sme stagnovali. Neustále totiž zaspávame a oni sú naši buditelia. Je to presne tak isto, ako keď sme smädní. Cez vyprahnutý jazyk si dokonale uvedomíme cenu vody. Skúste si dať jednodňovú hladovku. Okrem toho, že sa vám zbystria chute a znova začnete intenzívne vnímať vône, uvedomíte si hodnotu jedla. Keď máme všetko, prestávame si veci vážiť. Preto sú milionári takí znudení. Nebaví ich život, lebo si všetko môžu kúpiť. Keď dosiahnete stav harmónie ducha, vnútro samé požiada šéfkuchára „bôľu“, aby mu priniesol ďalší chod. Učiteľ sa zjavuje na scéne a začína sa lekcia. Väčšinou taká, ktorá vás prekope v celom vašom základe a s ktorou ste ani v duchu nepočítali. Postavte sa čelom ku každej novej „bolesti“, odhoďte všetko, čo vás zväzuje, zotročuje. Len tak sa prebudíte. Je to nádherná výzva. Aj pre Matrix sa stanete nebezpečnými, pretože budete schopní vidieť všetky tie hlúposti, ktoré sa dejú v mene „národa, spoločnosti, kultúry alebo dobra jednotlivca“.
Delím ľudí na zrkadlá a učiteľov. Je len na vás, či správne určíte, koho ste práve stretli – či učiteľa alebo zrkadlo – a čo vám prináša za informáciu. Ale nemajte strach, všetko, čo nám treba vedieť, sa dozvieme v pravý čas, a to tým najlepším spôsobom. Vždy však pamätajte na to, že skutočná sila človeka spočíva v jeho vlastnostiach. Neverte, že najťažšie sa prekonáva únava z iných ľudí. Smerujte k láske ku všetkému – živému či neživému. Milovať nejakého človeka (aj „nepriateľa“) znamená vidieť ho tak, ako ho vidí Boh. Neschopnosť milovať, to je peklo.

 

Buďte šťastní, Hirax

 

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *