„Nejdem tam. V porote je žena, ktorá proti mne niečo má. Už teraz ma ohovára, škodí mi, nemám šancu na úspech. Bolo by to len mrhanie energiou…“
Milá duša, týmto vyhlásením dávaš silu (energiu) druhej strane. Svojim naladením uskutočňuješ zámer osoby, ktorá proti tebe niečo má. Seba ponižuješ, ju vyzdvihuješ. Moc si sa chcela ísť prezentovať na tú súťaž. Keď ju zverejnili, vyskočila si radosťou až po strop, lebo si si uvedomila, že v tomto odbore si dobrá, dokonca si zacítila veľkú šancu, že máš na to to aj vyhrať. Teda až kým si si neprečítala obsadenie poroty, kde si narazila na dračicu X. Spľasla si ako balón…
Raz som zažil niečo podobné. Jeden z porotcov brojil proti účinkujúcemu. Intrigoval, ohováral, osočoval, klamal, zhadzoval, ironizoval, zavádzal, zámerne vyzdvihoval zápory, o kladoch mlčal – robil presne to, čo robí človek, ktorého ego bolo niečim dotknuté, poranené a keďže nepozná inú cestu, bráni sa formou, ktorú si v detstve osvojil ako nástroj – útok. Nie, odpustenie, pochopenie druhého, zdravý dialóg alebo obojstranná liečivá komunikácia – toto všetko mu je neznáme a tak sedí na „nepriateľovi“ a posledné, čo si praje je, aby mal úspech. Teda keby postúpil, získal priazeň, či nebodaj vyhral. Infarkt!!! A ako to vtedy dopadlo? Ten súťažiaci to vyhral. V porote boli vnímavé bytosti, ktoré ihneď prekukli prehnané konanie kolegu „uškodiť“ a ustáli miesto „rytiera pravdy“. Veď na to tam boli.
Ľudia, nikdy, ale nikdy nezabudnite, akí ste mocní a mohúci! Máte nesmierne veľkú Silu prešliapať si svoju cestu navzdory všetkým „nedobrým“ očakávaniam, „zle“ nakloneným predpokladom. Nemyslite na „škodnú“, jej nekalé a nefér spôsoby konania, lebo jej tak budete dávať svoju energiu. Zabúdate, že všetky pády a bolesti sme si pred narodením naplánovali, aby sme podrástli. No ešte viac akoby sme opomenuli, že na vyriešenie daných patálií sme si sem rovnako tak zobrali energiu a MÁME na to danú vec vyliečiť. Tieto strachy vám zahmlievajú riešenie, uberajú silu konať, práve tieto obavy vás odkláňajú z vašej Cesty. Pozrite sa dopredu a vizualizujte si šťastné pokračovanie príbehu, váš úspech. Vedome anulujte pôsobenie všetkých egregorov, ktorí sa na vás napojili a energeticky žijú z predstáv poníženia, potupy, pádu, prehry, skonu, ktoré do vesmíru vysielate svojimi negatívnymi myšlienkami. Tvoríte ich vy, nie váš „nepriateľ“!!! Nie je to ani váš nepriateľ, ale učiteľ, ktorý pre vás robí nesmiernu službu – zobúdza vo vás SILU! A raz mu za to z celého srdca a bez irónie poďakujete.
Choďte. Už nikdy sa nedajte zastaviť strachom. Choďte a ak sa rozhodnete „bojovať“, tak to robte férovo a s čistým srdcom. Choďte a verte svojmu srdcu, rozumu, telu, SEBE! Ostatní vycítia vaše naladenie a všetko, čo za sebou zanecháte, bude balet, hra, kúzlo, nádhera. Pôjdete ako báger, vaša „sokyňa“ v porote onemie. Nechoďte tam kvôli nej, aby ste jej „ukázali!“, tak si sami sebe podpílite konár. Choďte tam za SEBA. Za svoje nadanie, za poznanie vlastnej ceny, že si samých seba vážite, milujete sa. Choďte tam za svoju dušu, ktorej dôverujete a ona spieva radosťou, že ste jej konečne znova uverili.
Choďte. Ani neviete, koľkí sa na vás tešia, majú vás radi, fandia vám a nevedia sa dočkať, ako vás podporia. Zamerajte sa na nich. Viete o nich a tak prestaňte koncentrovať svoju pozornosť na jedinú „čiernu“ bodku. Naopak, obráťte svoju koncentráciu na tých, ktorým nabehne husia koža, keď to rozbalíte.
Choďte a neváhajte. Čaká na vás celý svet. Raz, keď budete slávni sa otočíte a poviete si: „Bože, aká som bola vystrašená kvôli tej jednej žene. Teraz mám obrovský úspech… no vtedy som ani za mak netušila, aké veľké plány má so mnou Prozreteľnosť. A ja hlúpa som to vtedy skoro vzdala.“
Duša, choď a prezentuj Seba. Na svete nestojí ani jedna socha, ktorú by postavili kritikovi. Sochy stavajú tým, ktorí boli kritizovaní. Všetky slávne osobnosti v určitom bode svojej kariéry pochopili, že nemá význam investovať energiu do neprajníkov, lebo potom by im nezostal čas na tvorenie. Len hlupák sa nechá zbytočne rozladiť, kým vnímavý človek svoj mocný lúč nasmeruje na Dielo.
Choď a konaj. A ja ti budem z prvej rady nadšene tlieskať. Nebudem tam sám, tomu ver, tak poď, obleč si najkrajšie šaty, umy si tvár očistnou vodou, cestou si do tašky pribaľ slnko, do vlasov si vpleť vietor, vystri sa do majestátnosti, vyplieň z mysle všetko čierne a potom ti už nič nebude stáť v ceste, aby ti vzbĺklo vnútro. Tou vatrou ožiaríš všetkých pripravených k vzplanutiu. Zhnité a vlhké polená si nevšímaj, tie sa chytia neskôr, keď sa vysušia. Keby podobne zmýšľala každá iskra, nevzplanul by na svete ani jeden oheň, už dávno by všetko zmrzlo. A to je to posledné, čo Zdroj chce.
Vstaň a choď, vesmír ťa sleduje, začína sa usmievať a vraví si popod fúz: „Ten maličký človiečik na planéte Zem ma začína zaujímať. Konečne sa prebral a začína kráčať. Treba ho podporiť.“
