Nechcem drón, chcem sa porozprávať s poštárom

Včera som bol v banke. Chodím na prepážku stále k tej istej bytosti, lebo sa s ňou dobre rozpráva. Nie o úrokoch, výpisoch a pôžičkách – o živote.

Ten pán mal na stene za počítačom nalepený nejaký rozhovor. Pýtam sa ho:

– Čo je to za článok?

– Je to osem rokov starý rozhovor nášho bývalého riaditeľa. Múdre myšlienky, ktoré si vždy pripomínam, keď sme zhora nútení predávať klientom niečo, čo vlastne nepotrebujú. Napríklad sa otvorí nejaký investičný fond a oni potrebujú na začiatku získať čísla. A tak dobre mierenými vetami navádzame klientov na investovanie do niečoho, čo vlastne ani nevieme, či pôjde… Len aby sa urobila čiarka.

Poznáte vety z pošty: „Chcete to poslať prvou triedou?“. Alebo otázku pani z pumpy: „Máme teraz dve tyčinky za cenu jednej…“ Alebo naordinované otázky nielen v sieti Orsay – ak ste si kúpili nejaké oblečenie, nečudujte sa, keď pri platení dostanete pripomenutie: „Nezoberiete si k tomu aj nejaký doplnok? Na tomto stojane je vystavený nový tovar…“

Zabudnite na to, že si to vymysleli predavačky, alebo pracovníčky v zápale pomôcť firme, ktorá jej nedáva trinásty plat. Sú na to školené. Cieľ? Zvýšiť čísla, tržbu, zisk. To je tá „čiarka“.

Rozhovor s pracovníkom banky pokračoval. Vraví mi:

– Čítal som teraz jeden rozhovor. Odborník, ktorý odpovedal, upozorňoval na to, že stredný menežment začína „mlčať“. Proste iba vykonáva to, čo vymyslí čoraz „agresívnejší“ vyšší management. Vysvetľoval to aj tak, že ľudia v strednom veku majú nabraté pôžičky a tak mlčia pod tlakom strachu zo straty zamestnania pri prejavení vlastného názoru.

A práce im pribúda (často nepotrebnej), dostávajú sa do stresu, infarkty a iné srdcové srdcervúce „príhody“ vyraďujú pešiakov z boja, ktorých nahrádzajú noví nádejníci prichádzajúci na začiatku s elánom zmeniť svet… a umierajúci bez iskry v očiach. Motýľ sa mení zo škaredej kukly na nádherného tvora. Človek má opačný proces: z krásneho božsky veselého dieťaťa sa zakuklí do vyhasnutej kôpky ničoty.

Vonku za otvoreným oknom spievali maturanti nesúci na table časť svojho života: „keď sme sa nesmelo, chovali dospelo…“

– Len nech si spievajú. Ešte nevedia, čo ich čaká, – komentoval od ťukania do klávesnice bankový úradník, pokým sa mi snažil vytlačiť mesačné výpisy, ktoré mali prísť, ale akosi poštou nedorazili. Ekonómka ma súrila, no akosi som to nestihol, srdcu sa zažiadalo písať. Odložila daňové. Mám čo robiť, ak to nestihnem na druhý pokus, „trest smrti“ ma zo strany štátu neminie… Duša sa v tomto zriadení nepočíta. Víťazí „päť Pé“: peniaz, postavenie, pečiatka, papier, pán.

Rovnice som načrtol, múdri pochopili. Stará pesnička. Nejde tu o nič iné, než vyrobiť z masy ovce. Presne také, ktoré uveria všetkému, čo uvidia v televízore, alebo si prečítajú na nete (aj keď to nebude stáť na pravde, faktoch, histórii) a bez reptania vykonajú do puntíku všetko, čo im nakáže vedenie (napríklad aj banky), ktoré musí záverečnú štatistiku zaslať do hlavného stanu celosvetovej riadiacej centrály, ktorá to zasa predostrie po učesaní na výročnej schôdzi akcionárovi. Lebo keď ten nebude spokojní, odíde inde. „A to bude galiba! Následky budú katastrofálne!!! Nebudeme tak môcť vymeniť v našej bratislavskej centrále na toalete splachovače za ultra moderná reagujúce na ľudský hlas!!!“

Raz si dvaja Nemci sadli a napísali knihu Kapitál. No ľudia po nich ju opätovne pochopili zle a tak umreli milióny duší nielen v gulagoch. Po Zemi už kráčalo nesmierne mnoho osvietených ľudí, no ich myšlienky boli nakoniec prekrútené a „použité“. Budha si neprial, aby z jeho učenia vzniklo náboženstvo, veď hlásal: „Toto bola moja cesta. Čo človek, to iná cesta k Bohu.“ Napriek tomu na Východe odovzdávajú milióny ľudí desiatok a stavajú jeden chrám za druhým. Prečo sa človek sám a dobrovoľne stáva ovcou?

Vravím mojej žene: „Nekupuj tie čokolády. Keď ich budeme mať doma, zjeme ich do troch dní. Keď nebudú v špajzi, budeme žiť zdravšie. Nemusíš sa báť, tých sladidiel do nás ide aj bez toho neúrekom veľa. A keď už, kúpme si radšej poriadnu čokoládu s vyšším obsahom obsahom kakaovej sušiny. V lacnejších čokoládach sa kvalitné kakaové maslo často nahrádza stuženými rastlinnými tukmi.“ Pravdu o margarínoch už asi poznáte. Nikdy som v rakete nesedel, prečo mám jesť stravu kozmonauta, ktorú telo nedokáže spracovať?

Na rovnakom princípe manželke šepkám, aby sme papriku a paradajky v zime nekupovali, lebo naše telo nie je naučené prijímať tieto plodiny počas chladných mesiacov, ale hlavne ten farebný Tovar ani s tými plodinami nemá nič spoločné. Na súhlas s týmto tvrdením si stačí len raz za život zahryznúť na dedine počas leta do pravej paradajky… Jaj, starká, ešte teraz ťa vidím stáť v tých mnohých čiernych sukniach s motykou na políčku. Vy ste umierali od driny v reále, my od naháňania nereálneho.

V jeden čas prišiel boom so šetrnými žiarovkami. Až kým neprišla pravda o ortuti a dokumentárne filmy, ako tie žiarovky pájkujú ručne v Ázii bez nejakej ochrany a za centovú mzdu ľudia. Ľudia, Ľudia, nie roboti! Teraz je populárne prechádzať na LED žiarovky. Ja som z tohto vlaku už vedomo vystúpil a vrátil som sa ku klasickým vláknovým žiarovkám. Nevadí, že im cez „žiarovkový podvod“ kvôli „čiarke“ skrátili životnosť. Ledková stojí rádovo viac, priemerne však vyhorí do roka napriek tomu, že letáčik hrdinsky hlási svietivosť sedem rokov. Prečo teda len dvojročná záruka? Hmm, to by jeden zblbol… Alebo že by „zaplať, trochu použi a zahoď“? Do Matky, na ktorej sme sa narodili a žijeme? Skutočne tvoríme zmesku egoistických ziskuchtivcov žijúcich z oceánu zaslepených ovcí a promile tých, ktorí sa snažia postrehnúť súvislosti a prebrať sa z letargie a v poslednú sekundu sa vymaniť zo spútania Matrixom? Viem, miniem tými „old school žiarovkami“ viac elektriny, ale aspoň tak možno trošilinku zabrzdím zvyšovanie ceny za kilowatt, lebo šetrní dôchodcovia tak šetria, že neušetria. Aj keď začnú piť vodu s ešte nespeňažených prameňov a v zime začnú čoraz viac spoliehať na teplý panel od suseda. Neuvedomujú si, že vďaka zaslepenosti politikov, ktorí nepodporujú pôrodnosť národa (spoluobčania, Boris Kolár plodiaci po vzore Afričanov sa teda nadr(i)e, aby to za nás vykryl), všetci starneme a tak môže nastať situácia, že v paneláku nakoniec nebude kúriť nik. Skutočne napĺňame Matrixovskú víziu geriatrického ovčína?

Keď som staval dom, desiatky firiem mi ponúkali stenový vysávač, či ovládanie žalúzii cez mobilný telefón. To ak by som bol náhodou na dovolenke na Honolulu nalepený nonstop na telefón, kde by ma super moderná aplikácia upozornila, že v Martine bude pod mrakom, tak by som cez satelit poľahky vytiahol žalúzie. Božechráň, aby som si „tu a teraz“ užíval slnko a more, dôležitejšie je predsa trápiť sa „čo sa deje doma“, prípadne machrovať na pláži, ako viem jedným prstom ovládať svoje teplo. Pokus chlad vnútra kompenzovať prísunom z vonka? Cez ego to nikdy nepôjde, neklamme sa.

Ľudia sa boja prisťahovalcov, no najväčšia hrozba je migrácia do digitálneho sveta. Ak bude trend oslepenia displejom napredovať dnešným logaritmickým tempom, za tridsať rokov nebudú ľudia vedieť stvoriť vetu s čiarkou, slovná zásoba sa zmenší, rozhovor bude pripomínať debatu škôlkárov, chalan nezbalí v bare babu, lebo si nebude mať kde natrénovať živú komunikáciu. Ale čo to tu vlastne píšem za blbiny, budú predsa virtuálne bary.

Vlastnite namiesto štrnástich elektrických a elektronických prístrojov stopäť a logicky tak zvýšite percento, že sa vám toho bude kaziť viac. Mať viac totiž znamená viac sa starať. Platí to od záhradky cez zariadenia, ktoré vám majú „šetriť“ prácu, až po majetky. Celkom ma teší, že sa ma syn nebude musieť za dvadsať rokov pýtať:

– Ocino, a na čo sú tie otvory v stene?

– Hmm? – zamyslím sa pri ťukaní do dotykového televízora, kde budem v menu listovať v ponuke virtuálnej dovolenky. – Jáááj… pár rokov to slúžilo ako vysávač. Ale po ôsmich rokoch sa to porúchalo a mne sa to už nechcelo opravovať. Prišla novšia technológia… Kúpil som ten systém lietajúceho vysávača. Škoda, že nám raz vysypal smeti do polievky, rozbil pri búrke okno a nakoniec zabil mačku. Ešte že bola na baterky…

– A nestačila by metla? Človek si pretiahne údy, prekrví telo, nič mu v byte nehučí, zostane v ňom pocit potrebnosti, šikovnosti…

– Veru tak, syn môj. Drž sa sedliackeho rozumu. Buď prebudený, nie spiaci. Možno ťa raz za to neprebudení ukrižujú, ale umrieš s pocitom šťastia a pravdy v sebe. A to sa podarí málokomu na zemi.

– Viete, ani tie peniaze vlastne už nie sú ani peniazmi, sú to len čísla, – ozval sa úradník, keď mi posunul papiere na podpis, aby sa mi tie výpisy zjavovali automaticky v elektronickom výpise. – Na všetko musíme mať podpísaný papier, prepáčte.

– Kde tie papiere končia, veď to musia byť veľhory?

Odpoveď neprišla. Asi súčasť bankového tajomstva. Prípadne priznanie celofiremnej, teda celosvetovej diagnózy.

– Teraz sa vám výpisy zjavia v elektronickom bankovníctve, vytlačíte si ich aj sám a nemusíte sem chodiť osobne, – vyslovil po mojom podpise.

– Neviem, či ma to teší. Keby tie výpisy prišli ako mali, neporozprávame sa dnes. Viete, ja nechcem, aby mi poštu doručil drón. Mňa naša poštárka teší. Lebo je to človek. Vieme si vymeniť energiu, aj keby len pozdravom. S drónom to nepôjde.

Pozreli sme sa do očí. Vzájomne sme si ďakovali. A ja som si prial, aby som ho už nikdy nemusel vidieť bez rúšky pájkovať v zaortuťovanom prostredí žiarovky pre boháčov. Prepáčte, „boháčov“.

 

Prednášky 2017:
05. 10., Viedeň, Rakúsko-slovenský kultúrny spolok. Hosť: Janko Marton
10. 10., Svit, DK. Hosť: Janko Marton
11. 10., Ostrava, Antakarana, Dolní 782/65
25. 10., Handlová, DK
07. 11., Hnúšťa, DK
08. 11., Košice, Historická radnica. Hosť: Janko Marton
09. 11., Prešov, Kino Scala. Hosť: Janko Marton
15. 11., Banská Bystrica, Aula SZU
22. 11., Martin, kino Moskva. Hosť: Janko Marton
27. 11., Malacky, Kultúrní domeček
28. 11., Bratislava, DK Vajnorská
29. 11., Nitra, Agroinštitút
07. 12., Púchov, Mestské divadlo
12. 12., Nové Mesto nad Váhom, DK
13. 12., Liptovský Mikuláš, ZUŠ. Hosť: Janko Marton

Vstupenky nájdete na stránke Predpredaj.sk

Viac informácii k prednáškam (a nové mestá) zasa nájdete na mojej oficiálnej blog stránke, v sekcii Prednášky