V ten večer sme sa pri stole stretli štyri duše. Tri z nich v detstve zažili násilie, facky, bitky, úteky z domu, ponižovanie, alkoholické hulvátstvo a grobianstvo. Vrátane mňa (takže som vysloveným slovám dokonale rozumel). Toto je Matin príbeh.
– Otec bil najprv iba mamu, potom aj nás, – povedala smutne Martina.
– Pije? – spýtal som sa.
– Od rána… je stále pripitý s potom je náladový, nervózny, vulgárny, agresívny…
– Zavolajte políciu a hotovo, – videl som jednoduché riešenie.
– Pozná všetkých policajtov. Sú to jeho kamaráti, – odvetila smutne Maťa.
– Prečo sa s ním mama nerozvedie?
– Lebo otec zarába cez 50 tisíc. A nechce odísť z domu. Nikdy nežila v paneláku…
– To snáď nemyslíš vážne?! Neuvedomuje si, že každým dňom kvôli jednému trápnemu domu a falošnému bohatstvu sadí do seba nejakú chorobu? Bude ten domov milovať aj po tých desiatkach krvavých bitiek? Bude sa cítiť dobre medzi stenami nasiaknutými bolesťou?
– Raz mi otec v amoku tak vykrútil prsty na rukách, až mi polámal gelové nechty aj s mojimi, ktoré sa odtrhli od lôžok. Bežne som chodila do školy s modrinami, s okuliarmi na očiach… – začali Mati stekať slzy po tvári, – raz ma skopal dolu zo schodov… utekala som bosá v snehu päť kilometrov k babke… Ale ja ho mám aj tak rada. Je to predsa môj otec, – dodala nelogicky Maťa.
– To sú jeho bloky z detstva. Musel tento model správania odkukať od svojho otca.
– Je tomu tak. Aj starký bil starkú. Najhoršie na tom je, že môj brat sa podal na neho. Robí to isté, čo mu vadilo na našom otcovi. Bije frajerky a aj mňa. Celý otec. Ale bojím sa mu niečo povedať…
– Všetko je o pozitívnom myslení. Tvoja mama by si mala vysnívať nový domov plný lásky. Natvrdo by sa mala rozviesť. Všetko je len na rozhodnutí človeka. Ona si však momentálne vybrala pomalú smrť. Nech sa rozvedie, chvíľku bude v nejakom byte, ale bude to jej priestor, kde sa vyhojí, dá do stavu pokoja, harmónie. To nie je osamelosť, to je povinná samota, aby si človek dobil baterky a ponúkol novému partnerovi svoje plnohodnotné vlastnosti. Keď bude mať v mysli neodkladný zámer, príde jej do života partner i dom. Ver mi, funguje to!
– Ona sa čoraz viac upiera na vieru…
– Najdôležitejšia pre ňu je momentálne viera v samého seba, v krajšiu budúcnosť, v spokojné prežitie ďalšej časti života. Doteraz bola slabá a nesie zodpovednosť aj za vaše utrpenie a za to, že zlo sa vydalo v podobe tvojho brata z vášho domu na vandrovku. Zlo plodí len zlo, láska násobí lásku. Tvoj brat by si mal naliať čistého vína a vyhľadať odbornú pomoc, inak prežije život nadarmo. Ak tak neurobí, nepokazí život len sebe, ale aj blízkym ľuďom, ktorých si pritiahne. Synovia zvyknú kopírovať svojich otcov, dievčatá sa vydajú za podobných mužov ako ich mamy.
– Ale mama to už pomaličky zisťuje. Otec už má dva roky frajerku. Paradoxne staršiu…
– Hľadá svoju druhú mamu, preto má staršiu. A ani to jej nestačí?! Odíde od neho, až keď niekoho z vás zabije? Na čo čaká? Rozvod a howg! Susedia si vašu rodinu dajú na týždeň do klebetníckych topiek a potom na vás zabudnú, pretože prídu iné motívy na ohovárianie, – povedal som.
Všetko sa deje ako má. Nikto z nás nedostane väčšiu prekážku, ako vie prekonať. Niekto ju zdolá za mesiac, iný na to potrebuje tri životy. Každý z nás si pred narodením navolil rôzne úlohy a dopredu si dohodol duše, ktoré mu k tomu na zemi poslúžia ako „učitelia“. Matin otec pre jej mamu nie je nič iné, ako cesta. Musí nájsť odvahu vykročiť z bludného kruhu. Osud je v našich rukách, nie my v jeho. Riešenie z môjho uhla videnia je jednoduché: „Ahoj. Už si ma naučil všetko, čo si mal, odchádzam od teba. Som ešte stále súca žena, nového partnera si nájdem ľavou-zadnou. Budem žiť v inom dome a bude tam vládnuť láska a pochopenie. Ďakujem ti za školu, buď šťastný.“ Takto len papká z ruky dotyčného „tyrana“, ktorý si možno raz uvedomí, čo v nej mal.
Avšak len pár ľudí má záujem sa meniť a opravovať. A že sa „ubližovateľ“ nakoniec upije k smrti či skončí ako bezdomovec? To je jeho rozhodnutie, jeho voľba, jeho život. Žiadna spätná väzba, žiadny sobášny papier či žiadny dohovor pred Bohom v kostole nemôže zabrániť hociktorej bitej žene odísť zo vzťahu. Tieto storočné pravidlá sú krátke na dnešnú dobu. Životné šťastie nemá v rukách nik iný ako my sami. A kto nepracuje na svojom duševnom raste, o toho sa stará okolie. Nenazývajme to však osudom! Naše myšlienky vytvárajú našu budúcnosť. Už to konečne pochopme!
V poslednom období náreky duší iba počúvam. Kým nežiadajú o radu, neradím. Ľudia sa chcú väčšinou iba vyrozprávať. Každému z nás sa aj tak všetko deje ako sa má, takže slová sú zbytočné. Keď sa to však vo mne nazhromaždí, musí to ísť von. Vtedy vkladám to všetkých viet nádej, že aspoň niektoré slabiky vyburcujú dotyčnú skúšanú dušu k prvému kroku. Po ňom sa totiž objaví možnosť ďalších troch…
Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák
