Kým nenarazím na priečnu horu,
nedostanem sa domov.
I keď lesy ma tíšia
a bystriny bystria moje sluchy,
stále som na ceste.
Veľakrát mám túžbu spomaliť,
len tak prekročiť potok,
ľahnúť si na byľky,
zrásť so smrekmi,
znova sa stať lúkou.
Žiaľ, nedá sa zastaviť,
ináč by cesta šla za mňa.
Nezostáva mi teda nič iné,
ako s pokorou duše
kráčať priečnej hore v ústrety.
Buďte šťastní, Hirax