Manželstvo, výmysel človeka (referendum 7. 2.)

Manželstvo. Výmysel človeka. Ďalšia zo sľubovaných podmienok Matrixu záruky šťastia v reťazi udalostí ľudského života. Paradoxne, veľakrát manželstvá tvoria klietky a nie dychberúce lety. Prečo? Nie je za tým skutočne strach panovníkov z minulých storočí, ktorým kňazi pošepli, že ak nechcú prísť o majetky a omámenie z vládnutia, tak muž musí mať iba jednu ženu, nech sa bohatstvo a sila rodu nerozštiepi. U moslimov môže mať jeden muž právoplatne aj tri ženy. A na opačnej strane zemegule si napríklad jedna žena zoberie sobášom rovno všetkých bratov, takže sa za jednu noc stane oficiálnou manželkou napríklad aj piatim chlapom. Kto má pravdu?

Manželstvo vymysleli ľudia a tí aj v rôznych kútoch sveta určili, kto s kým, v akom počte, za akých podmienok, množstva majetku, farby kože, typu pohlavných orgánov… Sú to všetko svetské podmienky, ktoré sú druhoradé. Dôležitá je láska. Najvyšším zákonom Stvoriteľa je láska a ja si myslím, že veľakrát práve u homosexuálnych vzťahov sa láska dostáva na vyšší level. Vďaka pnutiu okolia (nepochopenie, ponižovanie, pohŕdanie…) je tento diamant vyleštený do oveľa väčšieho lesku.

Všetci z nás sa sem rodia, aby sa posunuli v tom či onom a duše, ktoré sa narodili s inou sexuálnou orientáciou sem prišli s neľahkou úlohou prijať neomylnosť Boha, naučiť sa žiť v pravde a láske (otvorenie sa voči okoliu) a rozbiť tak staré konvencie. Ak má niekto voči niečomu odpor, napríklad, že si nevie predstaviť manželstvo dvoch žien, je to v prvom rade problém jeho vnútra. Ak sa mu narodí dievča, z ktorej nakoniec vyrastie lesba, teda rozpoloženie na šachovnici sa diametrálne zmení, možno sa začne čudovať, že jeho duša sa vie pozrieť na túto záležitosť zrazu úplne inak. Aj ja som musel v tejto otázke postupom času pokročiť. No nebola to cesta rozumová, ale srdcová.

Homosexualita tu vždy bola. V Rímskej ríši bola považovaná za úplne prirodzenú, inokedy bola potláčaná. „Napríklad v dvadsiatom storočí, kedy bola v rámci medzinárodnej klasifikácie onemocnení zaradená medzi duševné choroby. Až v sedemdesiatych rokoch sa tento názor začal kriticky prehodnocovať. Až v roku 1992 nebola homosexualita zaradená ako nozologická jednotka do zoznamu chorôb v rámci desiatej revízie medzinárodnej klasifikácie WHO.“ Toľko slová odborníka Emila Bullu.

Snažím sa na danú problematiku pozerať čo najviac s nadhľadom, s najväčšou víziou dobra a pochopenia, akú si viem pre ľudstvo predstaviť. V mojich pocitoch nie je najmenší problém, že by medzi nami mali žiť ľudia inej sexuálnej orientácie vo zväzkoch. A je úplne jedno, či sa to bude volať manželstvo, registrované manželstvo alebo nejako inak. Veď sú medzi nimi nádherné putá lásky. Sám Stvoriteľ ich sem posiela, aby sme to všetci prijali a našli spoločnú cestu spolubytia v tolerancii a láske.

Ja nerozhodujem o tom, kto sa akým narodí. Toto je v moci Prvotného zdroja a on dobre vie, prečo sa čo deje, lebo nič sa nedeje náhodou. Je to prostriedok navedenia ľudstva do vyšších frekvencií, kedy má bohatý pochopiť chudobného, biely čierneho, iný iného. Je to cesta k všeobjímajúcej láske, ktorá všetko rozpustí. Je to cesta pochopenia, prijatia, zharmonizovania všetkého, čo bolí a žiada o pochopenie.

Preto 7. 2. zaškrtnem pri prvej otázke svoje nie. Manželstvo je vzťah dvoch milujúcich sa ľudí a po svete chodia desaťtisícky milovaných párov rovnakého pohlavia. Nechcem im stáť v ceste len preto, že ja som sa narodil „na poriadku“. Bolo by to o mojom egu, starom náhľade na svet. Všetci sme sa narodili na poriadku, lebo všetci ideme od Boha. Moje nie preto pôjde z lásky pre Lásku krajšieho zajtrajška.

Ak sa ma však spýtate, či by takéto páry mali vychovávať deti, odpoviem nie. To však vysvetlím nabudúce.

Nech svet speje k láske, Hirax