Kamarátka sa rozviedla. Jej muža oslnila iná duša. Dej nabral rýchlosť facky: zaľúbil sa, rozviedol a oženil s novou devou. Moja kamarátka mi so zvesenou hlavou vyrozprávala celý priebeh. Na konci rozhovoru sa mi snažila vysvetliť, že je z toho vonka. Klamala. Samú seba.
– Odpustila si mu? – dal som jej kontrolnú otázku.
– Áno, – odvetila pohotovo.
– Rozprávaš sa s ním? – nedalo mi.
– S tým k.k.tom?! Nezaslúži si ani môj pozdrav! – vyšlo z nej zrazu. Jej hnev oblizol plafón čajovne. Preletel som očami miestnosť, či na susedných stoloch nevzbĺkli sušené dekoratívne kvety vo vázičkách.
Všade to počúvame – múdri ľudia to rozprávajú, každá tretia omša je o tom, v hrubých knihách je to popísané, dokonca aj my sami to hrdo šírime medzi dav ako americký vojak syfilis cez druhú svetovú vojnu po lacných podnikoch. Ale v skutočnosti to málo kto z nás aj koná, aplikuje do života a privedie do záverečného stavu.
Nevieme prijímať (o tom snáď niekedy na budúce). Nechceme sa naučiť pochopiť, že každá bytosť koná podľa seba. Musí, ináč by ju roztrhlo ako granát. Aj ten jej muž iba načúval vlastné vnútro, napĺňal svoje osobné šťastie, kráčal svojou životnou cestou. Musel tak učiniť, lebo ak by tak nespravil, zostal by nešťastný a to by sa šírilo cez jeho najbližších ako mor ďalej. A skončilo by to možno ešte horšie.
Nik nikomu nerobí nič zlého, už to konečne pochopme. Niekto počúva mamonu, niekto baží za postavením, niekto dôkladne nasleduje vlastná JA, niekto potrebuje ublížiť, lebo cíti, že mu bolo ublížené… Je milión motívov prečo niekto nejako koná. A my z tej práčky deja občas vypadneme zronení, akú sme dostali ranu, že toto sme nečakali, že sa udiala krivda, že tamtá je pizda a henten haraburda a nie kamarát. Žiadna krivda sa neudiala, to len my sme na nízkej úrovni pochopiť to. A udialo sa nám to presne preto, aby sme na tom vyrástli. Lenže veľa z nás keď prehrá bitku, prehrá ešte aj ponaučenie z nej. A nezabúdajme, že myšlienka: „Národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, ju musí prežiť ešte raz“ sa dá krásne aplikovať aj na človeka ako jednotlivca.
„Prečo nám tu tento pišišvor káže? Prestaň s tým! Vieš ako krásne sa kráča so zlobou v srdci? Vieš ako dobre sa žije s motívom pomsty? Len dokonalá pomsta vie naplniť a vyžehliť bolesť zrady a sklamania! Veď ten uvidí! A keď nie ja, tak božie mlyny ho dostihnú! Veď aj príslovie tvrdí, že úžasne pomaly ho dolámu, pche!“
Píšem to, aby som vám ušetril rozčuľovanie, zatínanie pästí, prívaly beznádeje a zlosti, umlčal potôčky sĺz, odbremenil vás o bezsenné noci a zožierania sa. Aby som zastavil klíčeniu nových chorôb vo vás, aby som vám pomohol žiť plnohodnotnejší život. Aby ste vstali zo zeme, otriasli sa, pochopili situáciu triezvejšie a začali problém riešiť konštruktívne bez nenávisti, zloby a klamlivých emócií, ale ako bytosť na úrovni – s pochopením a prijatím.
Aj ja som sa klamal, ako som odpustil. Ešte strašne dávno môj kamarát spával s mojou frajerkou. Po viac ako roku sa to prevalilo. Cez rolety sĺz som sa klamal, že som im obidvom odpustil. Hovno som im odpustil! Jemu som sa ledva pozdravil a ako psovi som mu hádzal robotu, ktorú musel pre mňa v pracovnej naviazanosti povinne vykonať. A jej som párkrát nadal v stave beznádeje do „pekných slečien“. Ale po svete som chodil ako vyhojený geroj, ako som odpustil! Ale pri myšlienke „ako je na nej“ mi srdce niekto vyšetroval rozžeraveným kutáčom a celé telo mi opanoval stav zrady a ublíženia.
Až mi to raz celé došlo. Pochopil som, že sa to stalo na základe zákonov, na ktoré som ja prikrátky. Prijal som to, ODPUSTIL a teraz dobre čítajte čo sa stalo: celú moju myseľ a telo naplnil stav, ktorý som dovtedy nepoznal. Niečo úžasné. Gravitácia zanikla – čo krok, to skok dva metre do výšky. Odhodil som neuveriteľné bremeno, ktorého váhu som v sebaklame odhadoval na dva gramy. No v skutočnosti som po celú tu dobu nosil v batohu minimálne planétu Merkúr! Láska má nespočetne veľa podôb a toto bola jedna z nej, viem to. Ak nerátam detstvo, už dávno som sa necítil slobodnejší a šťastnejší. Celý ten proces som dokonal, keď som za to ešte aj po rokoch poďakoval, dokonca aj im osobne do očí. Dozvedel som sa, že som blázon. No mohol som dostať krajšie vyznamenanie?
Oklepáva vás kolegyňa? Niekto vám pošpinil dievča či prebral chalana? Rodina vás okradla o dedičstvo? Dostali ste kopačky? Nezaplatili vám faktúru? Ukradli vám auto? Štát vám nadelil pokutu? Zbil vás niekto kto nevedel, že predný rezák už v dospelosti nedorastie? Niekto vás zažaloval? Proste niekto konal mimo vášho očakávania a vy ste stopercentne presvedčení, že sa udiala krivda? Odpustite.
Áno, ja viem, odpustili ste. Všetci. V tom prípade si môžete dať bez strachu kontrolný test: zažmúrte oči (ak ste v práci, kašlite na šéfa, keď sa dostane na určitý duševný level, aj on vám odpustí 🙂 ), prestavte si „vinníka“, premietnite si v hlave celú tú „krivdu“ a pozorujte, či sa vo vnútri vás vyroja nejaké negatívne emócie.
Vyhodnotenie:
1, Nedá sa to dopremietať, strašne to bolí:
Ste ešte stále v stave akútneho výbuchu. Ak nie ste schopný tento stav svojimi mentálnymi silami urýchliť, musíte len čakať, kým prvé spáleniská duše nevyhojí pán Čas (pripíšte si 1 bod).
2, Premietnuté – objavil sa smútok, des, sklamanie, zloba, nenávisť, pomsta:
Nech sa páči, môžete začať konať. Ak ste rozhodnutý odpustiť, čítajte článok ešte raz (a pripíšte si 2 body).
Naopak – ak ste rozhodnutý pre pomstu a cítite to tak, neváhajte a konajte! Musíte naplniť svoje vnútro a ono si na svojej súčasnej úrovni žiada práve takéto riešenie. Tento článok už v žiadnom prípade nečítajte! Vedzte ale, že za každý čin musí človek niesť aj následky a život vám bude podobné situácie prinášať dovtedy, až kým nad ne nevyrastiete. A ak eskapádu skúšok nevydrží vaše telo a zomriete, netešte sa – počká si to na vás v budúcom živote. Život je proste hráč… (ááá, zabudol som – pripíšte si mínus 10 bodov)
3, Dopremietané – pokoj, neobjavili sa žiadne negatívne emócie:
Pocítili ste iba lásku, teda stav dokonalého očistného odpustenia? Paráda! Plnohodnotne si vychutnávajte život, kým si váš vnútorný sebazdokonaľovací proces nevyprosí nasledujúce skúšky k svojmu rastu. Život je proste veľký hráč… (nemusíte si pripisovať nič, už dobre viete, že tu o body nejde 🙂 ).
Buďte šťastní, Hirax
