List majiteľom e-shopov, nepreberačom dobierok, SOI a zákonodárcom

Podnikateľ je v tomto štáte ten posledný

Podľa niektorých politikov som jeden z tých „klamárov, zlodejov a zbohatlíkov“, proste jedna kvapka z mora tisícov malých a stredných podnikateľov, ktorí riadne platia dane, odvádzajú mesačne DPH, platia za seba i zamestnancov sociálne, zdravotné dávky, uhrádzajú platby Daňovému úradu. Jeden z oceána tých, ktorí aby sa ukotvili, pracovali aj dvanásť hodín denne, neraz i cez víkendy, každú voľnú hodinu venovali menu svojej firmy, aby z neho mohli mať príjem a živiť sa sami.

Štát však akoby nás nemal rád. Považuje nás skôr za tých, ktorí pred ním zatajujú skutočnosti, neplatia, čo majú, cudzopasia na zamestnancoch, sú krutí k zákazníkovi. Štátny agregát akoby na just podnikateľom hádže pod nohy polená v podobe čoraz viac množiacich sa pravidiel, zákonov, povinností, platieb… Následne prichádzajú kontroly, pokuty, trest. No neraz, keď nás má chrániť, mlčí, o vytváraní ideálnych podmienok pre podnikanie ani nehovoriac.

E-shop Hirax shop prevádzkujem už štrnásty rok. Postupne ma však začala kváriť nepríjemná záležitosť s nepreberačmi dobierok. Zákazník si napríklad v piatok objedná farbu na vlasy, no v utorok, keď mu príde zásielka domov, už akosi nemá chuť zaplatiť za ňu peniaze a dobierku nepreberie. Chlap by možno povedal na ženu, že asi mala podľa princípu cyklickej bytosti „mesiačiky“, žena na mužov, že sú to „večné deti“. Ja sa pokúsim príčinu nazvať nazvať jasne a presne. Diagnóza znie: nezodpovednosť.

Takýmto počinom ľahkomyseľne konajúceho človeka prídem pri jednej neprevzatej objednávke v priemere o 5,5 eur, lebo papier, obálky, lepiaca páska, alebo špagát mi na záhrade nerastie. Nezamestnávam ani krsňa, či deda, ale nerodinných príslušníkov, ktorým nemôžem povedať: „túto časť práce vám nemôžem zaplatiť, viete, nezarobil som, práve naopak, prerobil som„. Tak je to aj s ekonómkou, ktorá musí vystaviť faktúru a po návrate tovaru ho zasa pracne vrátiť číselne na sklad. Poštu, ani kuriérsku spoločnosť nevlastním, takže pri preberaní spätného balíčka mĺkvo opäť vyberám mincu z vrecka. Niekedy je to 1,2 eur, no inokedy aj cez dve eurá, podľa váhy zásielky. Áno, už dávno je preč doba, kedy sa za vracajúcu sa zásielku neplatilo. Za mesiac sa mi pri mojom objeme poslaných objednávok vráti desať až tridsať (aj pre toto sa na Vianoce z časti neteším) takýchto „liebesbrífov“ od lajdáckych (ne)spotrebiteľov.

Takto som okradnutý o 50 až 150 eur mesačne. Áno, dobre čítate, okradnutý. Lebo zákazník je v tomto štáte chránený ani svätá krava v Indii, pokým podnikateľ je pako, ktorý musí jeho drzé správanie v tichosti znášať.Však sa vyváža na drahom aute a len okráda štát,“ začul som minule z televízora od vysokopostaveného politika. Jeden by do obrazovky hodil aj popolník… Hlavne, keď to počuje z úst pána, ktorý študoval v Moskve a silne sa na sLOVEnsku snaží o predlžovanie „socializmu“. Národ balamutí, kým za plentou sa klania tak nenávidenému kapitálu a na utajenom stretnutí sľubuje oligarchom dodržanie vyslovených požiadaviek. Prepáčte, nechal som sa uniesť. Nech ma ospravedlní fakt, že pravdou.

Na scéne sa zjavuje inšpektorát SOI

Keď som moju situáciu s nepreberačmi dobierok popísal inšpektorom SOI, po ich odpovedi som na pár sekúnd onemel. „Viete, to je daň podnikania, je to risk,“ odvetila mi pani zo Slovenskej obchodnej inšpekcie, keď ma prišli minule navštíviť. Niekto ma totiž udal…

Udal za podstránku Nepreberači. Tam zverejňujem každé meno a mesto nezodpovednej osoby, ktorá ukončí objednávku, ale nakoniec ju nepreberie. Je to totiž jediný výchovný prostriedok, na ktorý som prišiel, aby som ľudí donútil niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Vraj prečo to riešim takto? No, keď by ste sa o to pokúsili cez existujúci formulár a vrcholne nepraktický proces, ktorý je na toto určený, nedoklikáte sa a vzdáte to v polovici. Celkovo nadobúdam dojem, že triezvo konajúci podnikateľ by hocijaký problém, ktorá má zharmonizovať štát, vyriešil ekonomickejšie, ergonomickejšie, rýchlejšie, lacnejšie, konečná technológia a proces by bol jednoduchší a „hamižní podnikatelia“ by si neskôr netrhali vlasy, keď by sa im na displeji zjaví meno ekonómky, ktorá im ide zvestovať novinky, čo zasa vymyslel moloch štát. Napríklad, že bude platiť dane aj vtedy, keď firma bola celý rok v mínuse, prípadne bude musieť preglgnúť skutočnosť, že štát platí za štátnych zamestnancov iba 40% odvodov, kým „nenásytný živnostník“ musí uhrádzať plnú taxu. Máte dojem, že štátu nakladám a že som zaujatý? Tak to nie ste ďaleko od pravdy, skutočne mám toho na jazyku veľa…

Ani právnika sa mi nechce oslovovať za stratených 5,5 eur pri každej vrátenej objednávke. Asi by sa mňa čudne díval a neviem, či by sekretárke po čase nezakázal mojej osôbke vstupovať do kancelárie, keď by som sa tam zjavil. A tak som vymyslel stránku Nepreberači. Nebojte sa, mobilné číslo, presnú adresu, ani číslo nohy tam nezverejňujem. Len skromné tri údaje – meno, priezvisko a mesto. Božechráň sa priblížiť detailnosti štátu… ale o tom na záver. Rovnako tam každý jeden človek pri ukončovaní objednávky na mojom obchode zaklikáva button, kde dáva súhlas s použitím a spracovávaním osobných údajov.

Zvykne to tak bývať, že tínedžer vyrastie v dospelého jedinca, klikne do googlu svoje meno a zjaví sa mu stránka Hirax shopu s jeho menom. Potom mi po dlhých rokoch napíše, ospravedlní sa, zašle mince na účet, je zo zoznamu zmazaný a aj bez modlenia má jeden hriech na poriadku. To sa, žiaľ, stáva poskromne. Zažil som aj telefonát: „Viete, ale dcéra teraz reprezentuje národ v olympijskom družstve, bolo by dobré ju odtiaľ vymazať.“ Starostlivému otcovi som musel vysvetliť, že ma tešia športové úspechy jeho potomka, ale že nie som sponzor národného družstva a voči mne má jeho dcéra podlžnosť. Už sa neozval. Nič to, bude sa musieť zmieriť s tým, že majster google mu medzi linkami s výsledkami jeho dcéry občas zamieša aj akýsi Hirax Shop.

Dobrý deň, sme zo Slovenskej obchodnej inšpekcie,“ zaklopali mi na dverách dve milé osôbky. Hneď prišla reč na moje „čierne okienko hanby“, následok udania. Obe úradné bytosti boli bez irónie skutočne milé, ľudské, vnímavé. Vždy ďakujem za každého človeka, ktorý dostal do ruky trstenicu, ale nevyrovnáva si s ňou svoje ego, zvlášť pri nás, Slovákoch, v ktorých je tak silno zakorenený model otroka. Spomínaní kontrolóri zbierajúci v teréne fakty si vytlačili celú moju web stránku na papiere, spísali úradné potrebnosti, podpísal som šetrenie. Oznámil som im, že sa cítim v práve a že tú podstránku nemienim zmazať, lebo je to jediný spôsob, ako sa môžem brániť a naučiť tak „nezodpovedné stádo“ napísať obyčajný stornovací mail, prípadne napísať sms, alebo obetovať minútu na zavolanie, aby druhá strana nemusela začať naháňať tovar veľakrát aj cez pol planéty, investovať do neho umrtvené prostriedky a vykonať celú náročnú procedúru zabalenia a vyexpedovania zásielky k zákazníkovi neraz sa meniaceho podľa Kafku na chrobáka. Kým mu e-shop volá, či píše maily s oznámením, že na pošte ho už čaká jeho vytúžený tovar pod podacím číslom XXX, je dokonalo mŕtvy. Ožíva, až keď zistí, že bolo vykonanie protiopatrenie a jeho meno svieti pravdivo do sveta. Vtedy presne pozná svoje práva, do bodky vie čo môže, a aj to učiní. Vytvorí si nenápadný nick a pošle udanie. V dospelosti kope ten, kto bol v detstve kopaný.

Rovnako tak existuje stránka s neplatičmi na mnohých iných slovenských e-shopoch (stačí si dať do google výraz „nepreberači“, alebo „dlžníci“), vznikajú zoznamy nepreberačov na sociálnych sieťach a to všetko ako výkrik bezmocných smerom k zákonodárcom, že sú tu aj kone, ktoré ťahajú voz a potrebujú okrem bičovania pocítiť občas aj ochrannú hospodárovu ruku, dostať do válova čistej vody a napiť sa pocitom bezpečia. Deje sa tak, žiaľ, nie až v takom rozmere, akým zo strany štátu prúdia smerom k podnikateľom príkazy. Kanál sa mi zdá jednosmerný, bič plieska, cukor došiel, prípadne je distribuovaný inam…

V tento utorok prišla dvojčlenná posádka zo SOI opäť. Doniesla rozsudok od právnej časti ich výkonného aparátu. Opäť to boli milí ľudia, pekne sme sa povyprávali. Aj mi opísali jeden prípad, že na to nie som až tak zle, keď mi na polici zostáva špeciálny, vzorovo už nepredajný tovar (napríklad nového majiteľa štvor CD heavy metalových Saxon , ktoré som pred piatimi rokmi kúpil do objednávky z distribúcie za 35 eur, sa mi už skutočne nepodarilo nájsť ani za terajším zlacnených 21 „korún“, rovnako ani jedného z tridsiatich kusov tejto nášivky, ktorú som vyšil na objednávku pre jedného chlapca, som sa už nezbavil – takto by som mohol pokračovať dlhosiahlým zoznamom tovaru, ktorý som kúpil a už nepredal, prípadne predal výrazne pod cenu a prerobil). „Mali sme jedného pána, ktorý predával špeciálne vysávače, viete, tie vodné… Predal ho, ale zákazník mu ho po dvoch týždňoch, kedy môže tovar bez udania dôvodu vrátiť, poslal späť s tým, že ho nechce. Samozrejme, že za tie dva týždne obišiel celú svoju rozľahlú rodinu a vygruntoval im usadlosti.“ Prepáčte, trochu som odbočil k našej slovenskej povahe.

Slovo k nepreberačom a zákonodárcom

Ale ani tak veľa nie, veď na celej povahe slovenského človiečika stojí jadro tohto blogu. Takže, milý zákazník, prosím ťa o jedno: ak ťa to nenaučili rodičia, dobre si vry tieto slová do pamäte: Nerob to, čo nechceš, aby ti robili druhí ľudia. Neškoď vedome. Ukončuj objednávku bez vplyvu alkoholu a iných omamných látok, najlepšie ani v stave zamilovanosti. Ak pozoruješ vo svojej mysli pamäťové výpadky, bez hanby vyhľadaj lekársku pomoc, ušetríš tak neskoršie patálie s okolím. Keď cez víkend minieš groš napríklad na kolotočoch, nehanbi sa napísať internetovému obchodu pár viet, kde sa ospravedlníš. Pravda skutočne oslobodzuje. Konaj storno aj vtedy, keď za večer objednáš rovnaký tovar u viacerých e-shopov, netrestaj ten prvý, že mal ponožky o 90 centov drahšie, nie každý má dodávateľsko-oberateľské vzťahy iba s Ali express, či eBay.

Milý zákonodárca, je na čase, aby si k svätej krave postavil aj svätého pastiera. Chce to nástroj, ktorý ošetrí túto medzeru na scéne. Viem, že raz na tento paragraf príde. Ak sa tak stane, učiň tak vecne, jednoducho, nech je následok tvojho činu logický, pragmatický a jednoducho vykonateľný. Nenúť obyvateľov krajiny škrabať sa cez pol planéty. Sme národ malý, vystačíme si so svojimi malosťami, nepridávajme si. Máme tu vytvoriť funkčný celok, v ktorom si máme pomáhať.

Popis môjho konania slovenskou obchodnou inšpekciou

Chápem aj prácu právneho oddelenia SOI, dokonca im ďakujem za prvotnú milosť, nedali mi hneď pokutu. Tá pravdepodobne príde, keď zoznam neodstránim. Zo šesťstranovej správy vyberám vetu, ktorá popisuje moje konania: „Na podstránke Upozornenie pre nepreberačov zásielok … (nasleduje kópia celej stránky Nepreberači)… , čím predávajúci porušil zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi, keď jeho konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa…

Preklad? Konal som v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi som nedodržaním dobromyseľnosti privodil ujmu (spravil som mu zle). Nech nezavádzam: „moje konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi…“ Niečo som sa ako laický psychológ nasedel s desiatkami rozhnevaných manželských párov, alebo s inak znepriatelenými stranami. Popíšem teda aj túto schému konfliktu: Niekto vám škodí. Vy sa bránite. Technicky ste všetko splnili (na stránke je upozornenie pre zákazníkov „čo bude nasledovať, keď sa zachovajú neférovo“, rovnako tak vám dávajú súhlas so spracovaním osobných údajov). Štát však prostredníctvom právneho oddelenia SOI dá dôraz na dobré mravy a nedodržanie dobromyselnosti (tieto slová sa unikátne a do bodky hodia práve na správanie nezodpovedného zákazníka), a odkazuje majiteľom e-shopov: Nemôžete sa takto brániť, stiahnite zoznamy dlžníkov, inak príde trest. No pritom jeho hlavná hlava (XXII.) robí presne to isté, dokonca ešte vo väčšom. Tu hlavu živíte vy a má vás chrániť. Kruh sa uzatvára, hlava hryzie svoj chvost. Siedmu kapitolu prvého dielu Šlabikára šťastia som nazval Matrix. Popisujem v nej, že všetko je naopak. Všetkému rozumiem, racionalizácia je skvelá cesta k prijatiu celej schémy, často mi šetrí zdravie.

Právne oddelenie SOI nešetrilo ani radou: „Pokiaľ vznikne predávajúcemu konaním konkrétneho spotrebiteľa škoda, môže si ju vymáhať súdnou cestou, avšak bez zverejnenia údajov o tomto spotrebiteľovi.“

S touto vetou, že si mám vzniknutú škodu vymáhať súdnou cestou, si to nemyslel vážne, štát, však nie? Viem, že nechceš, aby sa na okresných súdoch mesačne otvorili stovky pojednávaní a už teraz zahltený systém dostal medzi ozubené kolieska ďalšie vedrá piesku. Som malý shopík, čo už potom stovky kolosov, ako sú napríklad Martinus, alebo Alza? My, majitelia e-shopov mlčíme, prehltáme neprávosť, klameme sa, že je to „len pár euro“ (v sumáre však pomerovo pre každý subjekt veľký obnos). Naša slabosť a absencia funkčného nástroja je to jediné, čo chráni slovenský súdny systém pred kolapsom, keby sa mal stať živou súčasťou tejto neprávosti. Chce to riešenie, ktoré vráti jazýček váh do stredu.

Samotný štát zverejňuje zoznamy dlžníkov

Milý štát, musím ti niečo šepnúť: demokracia, kde sa zákony dodržiavajú bez ľudskosti, sa mení na totalitu. Šalamún sa snažil dve strany iskriace v konflikte uzmieriť. Trestanie toho, kto sa bráni voči niekomu, ktorý prvý bodol, mi pripomína facku učiteľa dieťaťu v triede, ktoré bolo počas výkladu látky štuchané odzadu pravítkom dotieravým spolužiakom a útok už nevydržalo, a tak vykríklo.

Štát, keď tu stránku nezmažem, dáš mi pokutu? Ja sa tou podstránkou snažím vychovávať, ale aj volám o pomoc. Štátna mašinéria, zastav kopanie, kričím tu za všetkých podnikateľov aktívnych v tejto oblasti, nie sme chránení. Štát, ktorý si na nebesiach, odpusť mi moje hriechy, ako aj tento opovážlivý blog, ale skutočne neviem, ako mám konať. Keď stránku zmažem, oklamem sám seba. Zostane vo mne horkosť, opanuje ma stav nespravodlivosti. Trpký pocit, že sa ku mne naťahuje iba netrpezlivá lačná dlaň, kým druhá ma bije, narastie.

Milý štát, a vieš vlastne, čo konáš? Ako zákonodárny subjekt nadobúdam dojem, že aj ty si potom porušil zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi, lebo tvojim konaním bolo spôsobilé privodiť ujmu občanovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čo je v rozpore s ľudskosťou. Tu sú čierne okienka hanby, tu sú tvoji „nepreberači“ a v oveľa väčšom merítku, rozsahu a detailnosti. Daný občan dokonca nebol ani vyzvaný, či bude súhlasiť so zverejnením osobných údajov. Ty môžeš a ľudia, ktorým máš slúžiť a živia ťa, nemôžu? Sú tam dokonca aj presné adresy, pričom celé zoznamy sú každý mesiac opätovne aktualizované a dostupné všetkým očiam sveta. Konkrétne zoznamy dlžníkov sú online a aj v túto sekundu tu:

Zoznam štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne – (150 tisíc mien s celými adresami)
Zoznam dlžníkov – Sociálna poisťovňa  (125 tisíc dlžníkov s celými adresami)
Zoznam daňových dlžníkov – finančná správa (87 tisíc dlžníkov s celými adresami)

Môj zoznam má len 950 mien a bez adries. Štát, si môj otec, nerobím nič iné, ako ty. Syn si z teba zobral mierny príklad a teraz ma za to chceš trestať? Bol som za tie roky okradnutý o viac ako 5000 eur na priamych nákladoch, plus ďalšie nemalé peniaze mi zostali v nepredanom tovare. Oznamujem ti, že majitelia e-shopov sú priebežne nonstop okrádaní a neexistuje nástroj, ktorým by boli chránení. V mojom prípade, sa namiesto pochopenia a sľúbenia nápravy, naprahuješ k facke. Fortiter in re, suaviter in modo. Za cieľom choď tvrdo, ale nie cez mŕtvoly. Doba sa mení, internetový obchod narastá, preto by bolo dobré chrániť obe strany, nie len kupujúceho. Ty si jediný, kto môže ten nástroj stvoriť. Ďakujem ti teda, že sa udeje zmena.

Kontrolovaný subjekt bol ústnou formou poučený o možnosti podať písomné námietky proti týmto opatreniam do 3 dní.“ Kontrolovaný subjekt päť zo šiestich opatrení prijíma, sype si za ne popol na hlavu, priznáva svoje previnenie a všetko opraví, ale bod ohľadne zmazanie tej podstránky neprijíma… Lebo celou bytosťou cíti, že to vec nerieši. Kto mi pomôže? „Skúste sa ako podnikatelia spojiť a vyvolať na zákonodarcov tlak,“ bolo mi poradené zo strany milej dvojice zo SOI. Neviem, či podnikateľom zostáva ešte nejaký čas na spájanie sa, keď sú pod obrovským tlakom štátu plniť všetky pravidlá, pri ktorých by sa tí, ktorí ich navrhli, začali ako prví ozývať, že takto sa podnikať nedá. Nikdy som nepodnikla za cudzie, ale mnohí vravia, že to ide ľahšie…

Ale skúsim to teda, vďaka za radu. Viete mi niekto pomôcť? Pozná niekto osobne dajakého politika, ktorý by uzákonil zákon, ktorý by zastavil konanie nesvedomitých jedincov, ktorí svojim konaním a nedodržaním dobromyseľnosti spôsobujú reálnu ujmu predávajúcemu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane predávajúceho?

Ja viem, naivný žalm… Ale vďaka vypísaniu mi je o čosi lepšie. Zmena sa neudeje, ak sa daný problém nedostane kompetentným osobám na stôl. Blog nemal za cieľ nikoho uraziť, SOI si konala svoju prácu, problém nie je u nich, problém je celoplošný a komplexne previazaný. Cieľom blogu je popud k stvoreniu nástroja. Potom s pokojnou dušou stránku Nepreberači stiahnem. Ďakujem, milý čitateľ, že si sa dostal až sem. Možno nevlastníš e-shop, ale akosi cítim, že niečo podobné sa ti už stalo.

Paľko von Vraj konajko v rozpore s dobrými mravmi

 

P.S.: Budem vám vďačný za popísanie vašich skúseností, všetky rady (ľudské, právne a iné), ktoré mi umožnia hlbšie preniknutie do danej problematiky, prípadne odozvy, ako danú šlamastiku riešite vy. Rovnako tak vopred ďakujem za šírenie tohto blogu a za vašu odvahu, že nezostávate ovcami. Kto necíti odpovedať verejne cez diskusiu, môže mi písať na môj cestovateľský mail: smejkoslav69@azet.sk alebo cez facebook. Ďakujem za všetko.

P.S. 2 (dopísané 28. 9. 2017): To, že blog vyvolal mnoho reakcií a ozýva sa čoraz viac nespokojným živnostníkov, je dôkazom, že chýba zákon na ochranu druhej strany. Rovnako tak ma teší, že témou sa začínajú zaoberať aj veľké médiá.

 

 

Prednášky 2017:
05. 10., Viedeň, Rakúsko-slovenský kultúrny spolok. Hosť: Janko Marton
10. 10., Svit, DK. Hosť: Janko Marton
11. 10., Ostrava, Antakarana, Dolní 782/65
25. 10., Handlová, DK
07. 11., Hnúšťa, DK
08. 11., Košice, Historická radnica. Hosť: Janko Marton
09. 11., Prešov, Kino Scala. Hosť: Janko Marton
15. 11., Banská Bystrica, Aula SZU
22. 11., Martin, kino Moskva. Hosť: Janko Marton
27. 11., Malacky, Kultúrní domeček
28. 11., Bratislava, DK Vajnorská
29. 11., Nitra, Agroinštitút
07. 12., Púchov, Mestské divadlo
12. 12., Nové Mesto nad Váhom, DK
13. 12., Liptovský Mikuláš, ZUŠ. Hosť: Janko Marton

Vstupenky nájdete na stránke Predpredaj.sk

Viac informácii k prednáškam (a nové mestá) zasa nájdete na mojej oficiálnej blog stránke, v sekcii Prednášky

 

2 thoughts on “List majiteľom e-shopov, nepreberačom dobierok, SOI a zákonodárcom

  1. Skutočne veľmi krásne a výstižne napísané. Presne – do slova a do písmena – je to v praxi tak. Len žiaľ som už nikde nenašiel ten zoznam neprebaračov, hoci – ak som to správne pochopil – ho autor odmietol vymazať. A tak veľmi by sa mi opäť teraz zišiel.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *