Liečitelia, alebo doktori?

Minule som písal o mojich hemoroidoch. Takýto striptíz ste nečakali, však? Vravím vám, nie som normálny človek. Som pre modernú spoločnosť nebezpečné indivíduum. Nekonzumujem mäso a celkovo jem čoraz menej. No o to viac sa snažím uvedomovať si, čo vlastne jem. Paradoxne, čím menej konzumujem jedla, tým fyzicky viac vládzem. Keď už som spomenul túto tému, toto leto sa konal Štefánik trail. Beží sa z mohyly M. R. Štefánika z Brezovej pod Bradlom do Bratislavy. Tento rok spomínaný ultra beh vyhral fruitarián Richard Zvolánek (na FB má vynikajúce statusy o strave, tréningoch atď). Tento človek konzumuje hlavne ovocie. Možno poviete, že to bola náhoda. Lenže druhý pretekár za ním dobehol s hodinovým odstupom. Rišov čas bol 16 hodín, 14 minút, strieborný bežec mal čas 17:14 (výsledky nájdete tu). Pránista Martin Bruncko, autor kniha Život bez jedla, je iba raz za týždeň mini avokádo a napriek tomu pravidelne behá sparťanské preteky. Niečo tu nehrá…

Pre Matrix je prebudený človek hrozbou. Ja chodím po horách, kde sa energeticky dobíjam, cvičím jogu, ktorá vo mne revitalizuje zastavené energetické kanály, sprchujem sa studenou vodou, vstávam o piatej ráno a meditujem na štýl vipassany. Som bohatý, no chodím bosí. Pracujem už len jeden deň v týždni, ostatok času iba tvorím to, čo lahodí mojej duši. Tak som si to vysníval, šiel za tým a tak sa to aj poľahky udialo. Mám rád staré veci, lebo majú dušu. Ale prijímam i moderné veci, lebo inak by to bola Bájka o bagri, ktorý pripravil sto ľudí o prácu. „Zničte ho! Len tak sa do jamy vráti sto ľudí s lopatami a budú mať opäť prácu“. Alebo nech sa tam vráti tisíc ľudí s čajovými lyžičkami? Alebo dvetisíc, ktorý budú hrabať iba rukami??? Východ slnka nik nezastaví, zajtrajšok proste nastane.

Keď sa objaví choroba, riešim ju analýzou cez osobnostnú mapu, hľadám súvislosti a pracujem na zmene seba. Pri osobných vzťahových kolíziách ako aj vzťahových krízach klientov robím to isté, teda na základe odpovedí „kreslím“ rodové mapy a schému zúčastnených. Neriešim veci odovzdávaním zodpovednosti na iných – politikov, doktorov, psychológov, šéfov a iných „zlých“, ani vytesnením. Jediná cesta zmeny, vyzdravenie a opravy existuje iba cezo mňa. Každý z nás si všetko potrebné k jeho ceste prevzal pri narodení, je to v nás, takže sa nemám čoho obávať. Všetky nástroje mám, ak mi niečo chýba, snažím sa „rozpomenúť“.

Šéfujem si sám sebe, takže ak chcem niekoho haniť, musím ukázať prstom na seba. Áno, aj v tomto som zvláštny, lebo na nikoho nenadávam. Rozumiem, prečo sú politici skorumpovaní a bez akéhokoľvek súcitu, hanby a svedomia voči národu, bez chuti medzi sebou spolupracovať. Chápem súkolesie sudcov, policajtov, novinárov, médií… Stali sa vydierateľnými ovcami v obrovskom systéme pracujúceho pre kapitál. Robotníkmi, ktorí stínajú stromy v pralese, lebo inak by nemali z čoho žiť, kým strojca tej galiby si na jachte mädlí ruky, že on pri tom rúbaní predsa nie je a má tak čisté ruky. Dokonca on ani nevie, že za jeho investície sa pília stromy. Jediné, čo ho zaujíma, je výročné zasadanie a či čísla vyšli do plusu. Využíva princíp včerajšieho lineárneho sveta, kedy ľudia o sebe síce všetko vedia, ale zatiaľ iba to nepotrebné. To vzácne si medzi sebou zatiaľ odovzdáva iba malé promile bytostí.

Mocní chcú mravce ovládateľné cez strach. Ale raz tie mravce odhodia ťažoby a spoja sa cez srdcia. Pochopia, že „môžu“ a tak to vyskúšajú a keď to pôjde, povedia to aj iným. Rozsvietia sa. Nik ich nebude spájať, žiaden vodca, náboženstvo, ideológia, filozofia, smer… Každé jedno svetlo pôjde vlastnou cestou s vlastnou žiarou. Možno pár z nich pošpinia, uväznia, zabijú, ale za nimi prídu ďalšie vlny prebudených, ktoré už nezastavia. Zmenia systém a všetko, čo bude škodiť prírode, či bratovi a sestre, odvrhnú. Preberú zodpovednosť za seba, čím naučia prebrať zodpovednosť aj iných. Spoja sa cez kolektívne podvedomie ako jeden a očistia Zem.

Práve pre toto mocní tohto sveta, ktorí držia oprate svetového diania, nechcú takto prebudených ľudí, ako som ja. Samostatne aktivovaných aktívnych jedincov. Potrebujú závislého občana, takého polomŕtveho, ktorý pracuje, aby mohol platiť lieky a poistenia. Lebo najväčšie peniaze idú z neprebudených konzumentov, ktorí nepremýšľajú a plnia košíky nepotrebnými vecami na základe včera zhliadnutej reklamy. Prajú si takých, čo toho veľa zjedia, nešportujú, iba prepínajú programy a keď sa dostanú k lekárovi, poslušne papajú hrste „čarovných tabletiek“. „Hlavne, aby som sa nemusel zbaviť fajčenia, vyprážaného, alkoholu, kávy, cukru, stávkovania, leňošenia… To by bolelo a bolo by po záhaľke.“

Vyspelá civilizácia stojí na neustálom hospodárskom raste. To jednoducho nejde, nikdy nekončiaci rast v prírode neexistuje. Neuvedomujú si, že ak nepopustia ventil, môže dôjsť k obrovskej explózii. Nie, oni si neželajú celosvetový konflikt, im vyhovujú malé ohniská vojnových nesvárov, aby bolo kam predávať zbrane. Radím vám, krásne bytosti, nespoliehajte sa na politikov, lekárov, kňazov, zamestnávateľov, štát, ale sami na seba. Žiaden spasiteľ nepríde, očistiť a vyliečiť sa od všetkého škodiaceho môže každý sám. Potom vzájomná pomoc nadobudne parabolický ráz. Uverte, že ste božia bunka a teda nesmierne mohúci. Robte to, čo považujete z lásky pre seba za to najlepšie a nebudete tým škodiť ani inému živému. Choďte za svojim svetlom bez ohľadu na to, aké problémy to prinesie. Keď sa otočíte, budete môcť hrdo povedať: „Toto som ja. Veľakrát som sa pomýlil, ale vždy ma to vrátilo na moju pravú cestu. Neľutujem ničoho, žil som svoj autentický život.“

Minule som s virgulou zmeral energiu reďkovky, ktorú som odtrhol v záhradke a reďkovky, ktorá bola zo supermarketu, teda bola dopestovaná v nejakej inej krajine, dovezená v kamióne a až po dlhých dňoch vystavená v obchode. Teraz nejdem rozoberať obsah výživových látok v plodoch, ale samotnú „živu“ (ako ju volali naši predkovia, starí Slovania), teda životnú energiu každej jednej veci. Čo myslíte, ktorá energeticky žiarila viac? Jasné, tá z milovanej záhradky.

Čítali ste knihu Celestínske proroctvo? Autor v nej popisoval pokus, kedy na dve rovnaké políčka s rovnakou pôdou, rovnako zavlažované a hnojené, a ktoré sa nachádzali pár metrov od seba, zasadili tie isté plodiny. No pri prvej zemi sedel v každom rohu človek, ktorí myšlienkami posielal rastlinám lásku. Veru tak, plody s takto láskou nabitou energiou boli oveľa väčšie, ako z druhej zeme, kde plodiny rástli iba za mechanického udržiavania. Rovnako aj ja sa v duchu rozprávam so svojou záhradkou, stromami, kríkmi, plodinami… Oni to cítia a tak všetko u nás rastie ako divé. To od starostlivej lásky a radosti, ktorú voči nim vysielam. Myslím si, že aj preto virgula pri reďkovke z našej úrody zmerala väčšie energopole „živy“. A tak sú oveľa viac liečivejšie aj maste alebo oleje, ktoré sú vyrobené s láskou z nazbieraných bylín priamo v lese. To, čo je v lekárňach, prešlo dlhým chemickým procesom. Rozdiel medzi bylinkou z lesa a čajovinou naporcovanou vo vrecúšku je podobný, ako odlišnosť medzi vodou z horského prameňa a vodou, ktorá prejde kilometre vodovodných potrubí a až potom nám cez vodovod natečie do pohára.

Bol by som však nerád, keby ste to pochopili tak, že verím iba alternatívnej medicíne. Mám patálie s hrdlom. Už dva roky sa mi robili chrasty v nose (nos a hrdlo je spojené). Skúšal som to liečiť koloidným striebrom, tymiánovou zázračnou masťou z Justu plus unikátny olejček z 32 bylín, rakytníkovou masťou, raňajším kloktaním oleja, vyplachovaním si hrdla z repíka, harmančeka, skorocelu a iných protizápalových byliniek, hltal vozy cesnaku a cibule ako správny drevorubač.
Navštívil som liečiteľov (jednému dokonca zaplatil aj dvakrát po 100 eur, však čo nedáte za skúsenosť), dozvedel som sa o mojich čakrách, ich prepojení, oslabenej štítnej žľaze (jasné, veď stále píšem o piatej čakre), dostal som tinktúry, recepty a iné rady. Aplikoval som, ale nastalo iba mierne zlepšenie.

Nakoniec som zašiel za mojich obľúbeným pánom doktorom Dirnbachom do Vrútok. Chodím k nemu už od mojich dvadsiatych rokoch. Nikdy nezabudnem, ako som k nemu prišiel ešte ako metalista s dlhými (vyplechatenými) vlasmi niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy ešte všetci zvykli komentovať môj zjav – „ako to vyzeráte, čo to máte oblečené, no hrôza!“. On ma však nepripomienkoval, liečil ma. Tým si ma získal.

Je to krčno-nosový odborník, muž s mnohými skúsenosťami, dlhoročnou praxou, vnímavý a múdry človek, veď preto má aj nonstop plnú čakáreň. Spravil mi výter a našiel mi v sliznici baktériu, ktorá sa na Slovensku bežne nevyskytuje. Pravdepodobne som ju lapil mojou cestou Indonéziou. Predpísal mi antibiotiká, vec vyriešil. Tú vec, ktorú som laicky riešil sám dva roky ako aj s pomocou obdarených ľudí, no nič nepomáhalo, chcelo to vyštudovaného doktora.

Ľudia, nemajte okulár nasmerovaný iba na liečiteľov (zoznam mnou overených). Budú na vás prikladať ruky, obkladať vás kamienkami a spájať nemoc s vašim vnútorným naladením. Áno, budú mať vo svojej podstate pravdu, veď vďaka tomu je daná oblasť oslabená, ale vašu patáliu možno nemajú šancu nevyriešiť. Povedia vám iba časť zo skladačky. Svoje správanie zmeňte, no baktériu prenechajte odborníkom, lebo tu žiadne čaje, ani olejčeky nezaberú.

Možno som to napísal tvrdo a poprel vyššie napísané, ale viem, že ste múdri a chápete, čo chcem vysloviť. Zlatá stredná cesta. Správny pomer, dokonalá miera. Skúšajte všetko, každá jedna vec vám dá skúsenosť, ale nemajte zaslepené oči. Veľa krát treba aplikovať aj tri metódy naraz – bylinky, zmenu psychiky, tinktúru a aj liek z lekárne predpísaný od doktora.

Na zdravie, Paľko von Zamyslejko