Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je. Odovzdáte mu len to, čo vo vás je. Ako sa teda cení sama matka, prijíma sa ako žena, tak sa bude správať aj k svojej dcére a to jej aj postúpi.
Ak nejaká žena demonštruje svetu model obete, je večne uplakaná a jej podvedomým životným krédom je prehra, nemala by si nahovárať, že dokáže vychovať zo svojej dcérky sebavedomú a harmonickú dospelú bytosť. Nemôže dať dieťaťu niečo, čo v nej jednoducho nie je. Takisto, keď je otec zlostný typ muža a správa sa ako agresívny energetický upír, je veľká šanca, že jeho deti od neho prevezmú takýto životný postoj.
Pred deťmi nič neskryjete. Čo neuvidia zrakom, to precítia na jemnohmotnej úrovni. Ak chceme svetu odovzdať úspešne vyklíčené a nádherne dorastené rastliny, musíme v prvom rade opraviť seba. Vnímavý a duchovne prebudený rodič berie výchovu potomkov ako sebapremenu.
Prišla na to aj veľmi vnímavá čitateľka Simona…
„Vždy som túžila mať deti. Snívala som o nich. Očakávala som však, že moje deti dokážu viac ako ja, že budú iné ako ja – poslušné, milé, dobre vychované, budú sa dobre učiť a zároveň pôjdu za svojimi snami. Samozrejme, za tými, ktoré im schválim ja. Vkladala som do nich všetky svoje nesplnené túžby. Keď sa narodili, vôbec som nepochybovala o tom, k čomu ich mám viesť, aby boli také, aké chcem. Ani vo sne mi nenapadlo, ako veľmi sa mýlim, keď verím, že do nich vložím niečo, čo nemám ja sama.
Roky utekali a stále som nebola spokojná… Stále som v nich videla niečo, čo treba opravovať, vylepšovať, meniť. Až keď vyrástli a uvidela som v nich veľa zo seba samej, až vtedy som pochopila, že deti sa nevychovávajú slovami, ale činmi. A to, čo sa mi na nich nepáčilo, som bola len ja sama. Nechcela som si to pripustiť, vidieť, radšej som rozmýšľala, čo im mám povedať, aby som zmenila to, čo sa mi nepáči. Predtým som netušila, že ony len kopírujú a ukazujú to, pred čím som ja zatvárala oči. Že mi naznačujú, aby som niečo zmenila najskôr sama v sebe.
Keď som si spísala na papier všetko, čo mi prekáža, v čom by mali byť iné, aby sa im podľa mňa ľahšie žilo, ‚veď im chcem len dobre‘, zistila som, že tie slová patria vlastne mne. ‚Nebaví ich škola.‘ Tiež ma vôbec nebavila. ‚Nie sú spoločenské a všestranné.‘ Ani ja som nikdy nebola. ‚Dcéra ma sama od seba neobjíme.‘ Tiež som svoju mamu v živote prvá neobjala, dokonca mi prekážalo, keď to urobila ona, odťahovala som sa od nej. ‚Syn bojuje so všetkými autoritami.‘ Presne ako ja kedysi. V tom všetkom akoby som uvidela samu seba…
Roky som verila, že mám pravdu, že to, ako sa pozerám na svet, je to jediné správne. Až keď som vstúpila sama do seba, prehrabala sa vo svojich nedostatkoch, tieňoch a obavách, až potom mi došlo, že som nepoznala seba, no chcela som vychovávať iných. Dnes viem, že keď chcem niečo zmeniť na deťoch, musím nájsť príčinu problému v sebe.
Človek nemá veriť tomu, čo sám na sebe nevyskúša. Začala som pracovať na svojom vzťahu s maminou, odstránila som v sebe všetko, čo mi bránilo v láske k nej. A po pár týždňoch ma moja dcéra začala objímať. Sama od seba, aj keď to vždy neznášala. Začala to robiť až ako dvadsaťročná. Ale až potom, keď som si ja vyriešila vzťah so svojou mamou.
Niet krajšej skúsenosti, ako keď pochopíme, nájdeme riešenie a vychutnáme si výsledok. Až keď dáme od srdca niečo zo seba, z druhých sŕdc sa začne vracať to isté. Život je hra, a nie boj. A každá jedna skúsenosť či prekážka prišli vyliečiť nejaké zranené miesto v nás samých. Preto hľadajme vždy v sebe.“
Raz sme boli s Ráchel na kolotoči. Vrieskala od radosti. Tak som začal kričať aj ja. Vrešťali sme tam obaja na plné hrdlá, smiali sme sa, až sme sa chytali za bruchá. V tej chvíli mi došlo, že deti skutočne žijú, pričom väčšina dospelých zápasí. V hmle sebaklamu dokonca oberajú tie úžasné malé bytosti o ich božskosť. Opojení vlastnými chybnými programami im kradnú z batôžkov raňajky, desiatu, obed, olovrant a nakoniec aj večeru. Keby sa najprv zamysleli sami nad sebou, museli by si naliať čistého vína a priznať si, že ani zďaleka nežijú šťastne. Nakopili na seba všelijaké vzorce správania ako iluzórne prostriedky obrany. Z ich života sa stal boj, zo strachov a obáv palivo, z ostatných podobne stratených ľudí vzor. Tancujúce, smejúce sa, múdre a kreatívne deti berú ako „hlúpe malé“ stvorenia, ktorým treba ukázať, aké zbrane na čo zaberajú. Čo rodina, to iný arzenál, iný zbrojný sklad. Kvety, farby, úsmev a dúha kamsi zmizli.
V prvých dvoch dieloch Šlabikárov som sa detailne sústredil na sebaspoznanie a sebaopravu vlastného vnútra. Všetko sa začína uvedomením si veci, ktorá nám na nás prekáža. Duša cíti polaritu energie, keď si priznáme: „Teraz som sa nezachovala pekne, nemám zo seba dobrý pocit. Bola by som rada, keby sa táto vlastnosť, ktorá sa mi na mne nepáči a uberá mi energiu, dala do harmónie a opravila sa.“ Presne tak, spozorovanie a pomenovanie problému je začiatok liečenia. Rovnako tak môžete vnímať aj to, čo je u vás na poriadku, kde nie je žiaden blok a energia môže zdravo prúdiť, na čo ste hrdí. Narodili sme sa sem, aby sme dosiahli harmóniu vo všetkom. Každý z nás tu má rovnakú šancu byť zdravý, bohatý a šťastný.
Minule mi zavolal zástupca jednej firmy a spýtal sa, či nepotrebujem vymôcť mimosúdnou cestou nejaké pohľadávky. Zamyslel som sa, poďakoval s tým, že nepotrebujem, a zložil som. Uvedomil som si, že tým hovorom mi bolo oznámené, že mi všetci platia faktúry načas, a teda sa v tejto osobnej oblasti hojnosti nenachádza nijaká bariéra, všetko je na poriadku. Bez spomínaného telefonátu by som si to možno dlho neuvedomil.
Dajme do súladu všetky svoje telá. Nenechajme bez povšimnutia krik svojej fyzickej schránky, keď sa staneme závislí od prejedania, alkoholu, sexu či iného zlozvyku. Presne takisto sa snažme pozorovať cez svoje emócie, ako sa cíti naše emocionálne telo, teda prečo reagujeme, ako reagujeme. Všetka ľútosť, hnev, pocit krivdy, krutosť či strach sú iba ukazovateľmi, že niečo nie je v poriadku. Je to cesta sebarealizácie cez sebapozorovanie, sebaopravu, sebaprijatie, sebalásku.
Tretie telo je mentálne. Je to hrad nášho ducha, ktorý sa prejavuje buď cez naše zdravé Ja, alebo cez nenásytné ego. Každý z nás si vie sám odpovedať, kde sa práve nachádza. Až po liečení a opravách sa môžu otvoriť brány a dostane sa nám možnosti bez rušenia počúvať svoj vnútorný hlas a čoraz viac žiť a rozhodovať sa na základe svojej aktivovanej intuície, ktorá je priamym spojením s Bohom. K čistému dialógu s ním už potom nebudete potrebovať nijakého kňaza, vešticu, guru, psychológa, duchovného majstra či Baričáka. Drogy, alkohol a iné omamné látky všemožných foriem stratia význam.
Žiadny boh nás nikdy nebude za nič trestať či žiadať, aby sme zmyli zo seba hriechy. Môžeme síce hovoriť o určitej potrebe očistiť sa, keď duch opúšťa telo, ale aj v tomto prípade to bude závisieť výhradne od nášho rozhodnutia. Očistec je zákonitosť Lásky. Neberme ho ako utrpenie a neprávosť, ale ako fázu, bez ktorej sa nemôžeme pohnúť v ďalších životoch ďalej. To iba ľudia, ktorým ide o udržanie si a permanentné dojenie stáda, stvorili zo spomínanej duchovnej umyvárne pekelný tunel.
Prvotný prazdroj sa cez nás túži spoznať. Preto prichádzajú stavy strachu, bolesti a nespokojnosti. Sú to ukazovatele na našej ceste. Stačí otvoriť oči
a správne si jednotlivé odkazy prekladať. Nemáme možnosť meniť vesmírne zákony, preto každá vnímavá duša začne podľa nich radšej žiť a uľaví sa jej. Vie, že po každej akcii príde odpovedajúca energetická reakcia. Niekedy v podobe choroby, depresie, nehody, hádky, finančnej nestability či iného „nešťastia“. Sú to následky, ktorým sme raz svojimi podnetmi dali možnosť vzniku a ktoré hľadajú spôsob, ako sa vyvážiť. Čím väčšmi sa však človek opravuje, tým ubúda výchovných bumerangov a je čoraz viac naplnený pokojom, harmóniou a šťastím.
Každý z nás má slobodnú vôľu, je len na ňom, akú realitu bude prežívať. Preto som vám v druhom diele Šlabikára radil, aby ste sa zamerali na sebapozorovanie. To aby ste sa dozvedeli, čo je vo vás, pretože práve to sa skôr či neskôr premietne i do kondície tela, do vzťahov, hojnosti, celkovej spokojnosti. Každá vaša myšlienka predstavuje energiu, semeno, ktoré raz vzklíči a dorastie do konečnej podoby. Rovnako ako vesmír ani vaše telo nerozlišuje medzi negatívnymi a pozitívnymi myšlienkami, ono nehodnotí. Vykoná každý rozkaz bez ohľadu na jeho povahu. Hmotné telo je na našom pozemskom výlete dopravným prostriedkom pre dušu a dokonale nám slúži na zbieranie skúseností. Ak je vo vás strach či nejaký problém, nezabudnite, že tým aj svoje telo vyzývate, aby sa naladilo na rovnaké frekvencie, akými rezonuje vaše vnútro. V prípade, že je vo vás ukryté temno, začne sa deformovať i telo. Ak je vo vás svetlo, telesná schránka sa začne ozdravovať.
Sofia na svojej stránke napísala o strachu toto: „Strach je prirodzená emócia. Sprevádza nás životom od okamihu, ako sme vystúpili z jednoty. Je náš barometer, ktorý nám ukazuje, že sme sa vychýlili zo svojho stredu. V skutočnosti je náš priateľ. Vedie nás k poznaniu a k uvoľneniu obrovskej energie, teda ak nájdeme kľúč k jeho premene. Túži byť prejavený a poznaný. A tam sa to začína. V odvahe postrehnúť všetko, čo nami prechádza. Srdce je spontánne. Nehodnotí, dovolí a žehná všetkým odtieňom emócií. Srdce pozná, že všetko nám slúži na to, aby sme spoznali, čo s nami ladí a čo nie. Všetky emócie nás vedú k skúsenosti a sebaspoznaniu, k zušľachteniu svojich energií života. Láska je v srdci. Neprejavený strach hustne, hromadí sa, bráni toku rieky energie. Je to stav mysle.“
Dopátrajme sa pravých koreňov svojich chorôb, príčin bolestí, zlozvykov, škodiacich modelov správania. Majú pôvod v našich presvedčeniach, strachoch, vo vzorcoch, čo sme skopírovali od svojich rodičov a podobne uboleného okolia. Zbavme sa hodnotiacej mysle, prestaňme odsudzovať, popierať a stavať sa na odpor voči hocičomu. Bez toho nepocítime uvoľnenie v sebe ani okolo seba. Naopak, budeme musieť zožať, čo sme zasiali. Bez sebaopravy neprestaneme byť otrokmi hmoty a nebudeme tušiť, čo je pravdivé. Vytvorme si preto lepší, zdravý a nový svet uprostred tohto starého, o ktorom vieme, že nefunguje podľa našich predstáv. Ak tak učiníme, zmení sa aj naša vonkajšia realita. Záverečná duchovná skúška zrelosti je dosiahnutie harmonického súžitia so všetkými tvormi navôkol nás, ako aj ohľaduplné súžitie s Matkou Zemou.
Staňte sa čo najviac samými sebou, nech vaše očistené Ja, presne také, ako ho navrhla samotná Láska, začne čistou energiou zaplavovať a vplývať na vaše deti. Prišli, aby vás inšpirovali a ukázali vám, čo vo vás nie je na poriadku. Sú to lakmusové papieriky s najvyššou citlivosťou. Nikdy nepochybujte, že sú oveľa viac napojené na Boha než vy. Dajte im zo seba všetko dobré, ktoré vo vás pokladá za dobré aj vaše srdce. Nepýtajte sa rozumu, ten pretvorte na nástroj sebapremeny. Je to úžasný orgán. Zadajte mu úlohu a vykoná ju. Poproste ho, aby mlčal, a on sa naučí mlčať. Ale najprv sa bude musieť stíšiť vaša duša. Ako prvá teda nech zamĺkne duša, neskôr rozum a potom sa otvorí priestor pre ducha. Duch je Boh v nás, nepošpinená energia Lásky. Vytvorte mu čo najlepšie podmienky, aby ste sa mohli kochať jeho tancom, spevom, veršami. Deti to zbadajú ako prvé, môžete si byť istí. Prídu k vám, vezmú vás za ruky a budú s vami tancovať. Ony sú láska sama a teší ich, keď sa môžu spájať s rovnako otvorenými dušami. Láska sa chce spájať. Nikdy sa nestane, že by nerozpojila kruh a neprijala vás medzi seba. Preto deti milujú deti či smejúcich sa, bláznivých, radostných, uvoľnených, vynaliezavých, prirodzených a hru milujúcich dospelých. Vidia v nich toho istého Boha, aký prebýva aj v nich.
Tak už neváhajte, prestaňte bojovať a začnite žiť. Ak vám dôjde para, sadnite si a sledujte chvíľu deti. Dostane sa vám možnosti pozorovať Boha. Nemusíte ísť do kostola, čítať motivačnú knihu či obdivovať prekrásne jazero. Deti sú k vám najbližšie. Buďte teda aj vy najbližšie k nim tým, že sa čo najviac posnažíte stať sa krajšou bytosťou. Nezabudnite, stačí myšlienka, úprimné, svetlom naplnené želanie a okamžite pri vás budú stáť armády nadšených anjelov, poctených, že vám môžu pomôcť. Teraz už viete, že stačí len začať šepkať, po čom túžite… všetky nebeské uši čakajú.
Zažmúrte oči a vyslovte svoje prosby srdcom, nech sa dostanú k vedomiu kozmickej lásky a svetla. Je pri vás. Vždy bolo i bude. Iba čaká, kedy si uvedomíte seba, precítite spojenie a oslovíte ho. Ono sa vám snaží stále dovolať, aj keď hovory neberiete. Kým ste boli deťmi, kanál bol otvorený. Neskôr sa uzavrel, lebo sa mal zavrieť. Ste Božím poslom a jednou z vašich úloh je druhýkrát sa narodiť pre nový, krajší svet. Aj vaše deti k vám prišli, aby vás zapálili zvnútra. Tak za ne poďakujte, zoberte ich do náručia a začnite s nimi svietiť pre tých, ktorých život bolí. Neveria v Lásku, nechcú vidieť Boha. No vás spozorujú, o tom nepochybujte.
Ďakujem vám, že ste.
Moja prvá dcérka Lea Alessia bola odmalička živé dieťa. Keď mala tri roky, spýtala som sa jej: „Kedy sa už zmeníš?“ Ona mi na to odvetila: „Prečo ja? Vy sa zmeňte!“ Neskôr som pochopila, akú mala pravdu.
Deti v škôlke mali na obed špenát. A môj syn sa ozval: „Detičky, ak ho nebudete jesť, tak keď budete veľké, nebudete mať deti!“
Šesťročný syn hovorí tatovi: „Ty si taký mrdulant!“ Myslel, samozrejme, mudrlant.
Paľko von Šlabikárko trojko
HIRAX Shop (s možnosťou podpisu či venovania)
MARTINUS
