Keď sa narodíš, kúpim ti tvojho zajačika

V sozopolskom kostolnom butiku
za pol leva kúpil som malú sviečku.
Teatrálna obchodníčka
sňala mi klobúk z hlavy,
I-pod som vypol sám.

V lavici ležal jednozubý plyšový zajačik.
„Vložím ťa do batohu,
nik si to nevšimne,
ja som ťa našiel,“
vravím mu.
Kristus sa natiahol z obrazu
a strelil mi facku.
Veru tak, kde nezaberá láska,
musí prísť kopanec…

Hneď som ho začal prosiť:
„Džíziz, zdravie mojej dcérke daj.
Nech hrou, úsmevom a s ponaučením
zvládne všetky svoje úlohy.
Blč, sviečočka, hrej jej zdravie,
ako tu stojím v ošuntelým kraťasoch,
tým viac šepkám ti úprimne srdcom.“

Keď som odchádzal,
maličké bulharské dievčatko
tislo si zajačika k hrudi.
Niektoré momenty z pozemského výletu
sa nedajú prebásniť…

Vzhliadol som k Ježišovi.
Všetci, čo to videli,
by zapreli.
Ale ja som videl,
že žmurkol.

Keď obchodníčka predávala tisícu sviečku dňa,
Ježiš si ľahol za rám.
Nasadil som mu do čela klobúk,
sebe pustil do uší Behemoth.
Ráchel v tebe sa pomrvila.
A ja?
Strčil som si ruky do vreciek
a vyšiel von.
Do slnka.

 

 

 

Buďte šťastní, Hirax

One thought on “Keď sa narodíš, kúpim ti tvojho zajačika

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *