Ako dcéra mocne túžila po láske a prítomnosti otca. Lipla na ňom, no on napriek tomu, že lásku rozdávať vedel (nevedela sa ho cez tie chvíle dovoleniek a výletov nabažiť), temer všetok svoj čas venoval práci.
Staral sa o firmu, zaujímali ho finančné úspechy, rast, zisk a kvalita „mena podniku“…
Táto základná konštelácia mala svoje následky. Ak duša po niečom prahne a nedostáva sa jej to, nájde si to inde. Už na strednej škole sa začala vyzývavo obliekať, koketovať s chalanmi. Kde tu sa s niekým bozkávala, čím chytila u chlapcov etiketu – „pekná a chtivá“. Páčilo sa jej, že s nimi môže „manipulovať“.
Po prvej otrasnej skúsenosti, kedy ju viac ako dva roky prvý frajer priam šikanoval, duševne týral a ona sa stále klamala, že kvôli láske treba ustupovať, skončila ako duševná troska, ktorej sa po rozchode rozpadol svet… Asi to poznáte – zmena mesta kvôli škole, neskôr kvôli zamestnaniu, rýchle vydaje – ale v skutočnosti sa jedná o útek od „rodiny“, rodiča, ktorý sklamal, lebo „mal dať, ale nedal“, prípadne dával, no len nedobré. A model obete si koho pritiahne? Áno, správne, tyrana. A prečo? Aby sa daná duša prebudila a zobudila v sebe silu: „Dosť. Toto mi prestaň robiť, nerobí mi to dobre.“ (viac som tento proces popísal článku Obeť si do vzťahu priťahuje tyrana, pzn. autora).
Začiatkom „dospelosti“ začala vnímať opäť silnejúce pocity – „rada by som robila chlapom profesionálnu spoločníčku“, „tak rada by som im zatancovala pri tyči – ale len v súkromí“… A tak jej postelní „princovia“ začali pribúdať. Nešlo jej vonkoncom o peniaze. Šlo jej o: „pekne si sa obliekla, si nádherná, máš ladné pohyby, toto robíš dobre, nádherne sa smeješ“. Tie vety, ktoré neprišli v detstve, kedy milujúci otec vraví svojej dcérke: „pekne si sa obliekla, si nádherná, máš ladné pohyby, toto robíš dobre, nádherne sa smeješ“.
Kam ju smeroval jej „nedobrý“ partner svojou manipuláciou? K tomuto pochopeniu:
„Zobuď sa. Od nikoho nič neočakávaj. Ani nehu, ani porozumenie, ani odpustenie. Ani to, že si niečo priznajú a naplní ich ľútosť. Každý z nich vníma svet po svojom, je to jeho PRAVDA. Vďaka detstvu, osobným križovatkám, prežitkom vnímajú, cítia, myslia a vidia všetko okolo seba po SVOJOM. Nenanucuj im, že majú robiť niečo podľa teba. To je predsa tvoj pohľad, rovnako pravdivý ako ten ich. Zobuď v sebe Ženu, Bohyňu, začni sebaláskou a až potom začneš vnímať aj rôzne podoby lásky od iných bytostí, ktoré by si predtým pomenovala ako „nedostačujúce“. Prestaň si „kupovať“ mužskú energiu cez svoje telo, do detailu doladenú krásu. Vonkajšie pritiahne iba vonkajšie, umelé, umelé, zranené zranené. Nevyliečená ženská duša bude teda priťahovať nevyliečené mužské duše. Láska, ktorá má dôvod, totiž už nie je láskou. Dovtedy ťa budú všetci iba zneužívať. A vieš prečo? Lebo si neceníš samú seba a tak si z teba budú robiť handru. Nájdeš sa jedine tak v románoch Lindy Chopin…
Ale tvoje vnútro je žhavé po skutočnej nehe, láske, pravom súzvuku duší… Pusti svoju dušu na vzduch, dovoľ jej konečne sa prejaviť takej, ako ju stvorila Prozreteľnosť. Zobuď sa, staň sa Sebou. Oživ v sebe svoju prirodzenosť, vstúp na vzťahovú tržnicu ako TY, nie ako šablónový Barbina. A tvoje prebudené a pretvorené krásne vnútro si pritiahne krásneho muža, s ktorým stvoríte nový, nádherný svet. Ocko, ďakujem. Teraz už tomu rozumiem a začnem sa snažiť ťa prijímať taký, aký si. Ak mi budeš ubližovať, zastavím ťa. Ak budem po niečom túžiť, poviem ti to. Ale bez kriku a bez plaču.“
Ak ste prežili niečo podobné a silou mocou jedného z rodičov viníte za „detstvo“ a snažíte sa mu nanútiť prebratie jeho časti zodpovednosti, či dokonca čakáte od neho ospravedlnenie, je to, akoby ste si priali zažiť danú lekciu opätovne v ďalších životoch. Až kým nepochopíte, že každý človek prežil svoje životné križovatky a ak mu rodičia ukázali cestu nelásky cez autoritatívnu, podmienkovú, alebo inú nerešpektujúcu výchovu (o týchto patáliách som písal v žltom Šlabikári šťastia – naopak, nádherná kniha o rešpektujúcej výchove je Respektovat a být respektován od českých autorov, pzn, autora), nečakajte, že bude robiť niečo, čo v sebe jednoducho nemá. Lebo to nedostal, nikto mu to neukázal, nedal, nezveril ako láskavý nástroj. Ani sa počas života neprebudil a neopravil. Lebo sa ešte nemal, všetko má svoj čas, neprikazujme Prozreteľnosti, čo má robiť. Ja som teda zástanca Radikálneho sebaodpustenia v poradí sebaláska, prijatie a odpustenie si, z ktorého vyjde Radikálne odpustenie iným.
Ak ste tí, ktorí si zasa v duchu hovoria: „Ja som mala podobné detstvo a žiadne následky to vo mne nezanechalo, čo tu ten tára“, môžete byť tie, ktoré neboli až tak emocionálne otvorené, tým pádom ste väčší tok pozornosti, či láskania nepotrebovali. Prípadne ak vaše vnútro bolo viac nasmerované na matku a tá vám svoju nehu vysielala, nemali ste prečo cítiť „hlad po otcovi“. Ja rovnako tak poznám množstvo chalanov, ktorí vyrastali bez otcov v dokonalo ženských rodinách (mama, sestry, starká, bez otca, bratov, dedov) a nestali sa z nich zženštilé typy. Nezovšeobecňovať. Snažil som sa tu popísať jeden konárik z trilióna možných ciest ľudskej duše. Ak ste sa v článku našli, patril vám. Ak nie, prekliknite, šetrite si pečeň…
V prípade, že máte dcéru a podobná konštelácia sa deje u vás v rodine, snažte sa nájsť spôsob, ako sa „dozvoniť“ manželovi a vysvetliť mu následky a súvislosti. Ak nie je psychologicky vzdelaný a podobné veci odmieta, vysvetľujte to dcére. Bez vinenia. Uvedomte si, že v prvom rade sa toho musíte prestať báť vy, pretože tak budete celú vec vlastným naladením ešte násobiť v neprospech dcéry. Keď je matka silná, aj dcéra bude. Nezabudnite ani, že dcéra si vás, aj otca, pred narodením vybrala za rodiča, takže všetko sa deje podľa božieho plánu. Presne teda vedela, ku komu ide, aký bude a čo jej bude dané, i nedané. Lebo túto situáciu potrebovala, aby sa opätovne ocitla v „kazajke“ – rovnako ako v poslednom živote. Chce sa naučiť z nej dostať. Ale na to ju tam musí niekto zašiť…
Všetko sa dá pochopiť, dohnať, doučiť, otvoriť, premeniť. Ťažké detstvo sa nerovná ťažký celý život. Platí to len pre tých, ktorí tomu uveria a nevedomo podľa toho aj žijú. Aj v sedemdesiatke môžete meniť svoje neduhy na prednosti, zbavovať sa záťaží, duchovne rásť, odhadzovať svoje závislosti, meniť sa na krajšiu bytosť, čím si budete vytvárať krajší budúci život. Každou sekundou sme tvorcovia, nezabudnite… Seba, teda vesmíru.
Paľko von Pripraveným šepkajko