Neviem. Skutočne. I keď moji rodičia sú obidvaja rodení Slováci, narodil som sa v Ostrave a prežil som tam prvých sedem rokov svojho života. K spisovnej slovenčine som sa teda dostal neskôr, takže môj mozog má doteraz vžitých mnoho nesprávnych výrazov. Ako tínedžer som si napríklad objednával dva pivá a nie dve pivá. Tento blog nebude patriť mne. S veľkou úctou a radosťou ho prenechávam mojej románovej korektorke, Janke od Vargov. Duši, ktorá sa lúska riadkami vyrastenými do veľkosti myšlienkovej džungle. A ona tou veľakrát zle zasadenou a zbytočne prerastenou húšťavou hrdinsky kráča s mačetou (Krátky slovník slovenského jazyka a iné odrody ničiteľov škodcov) a seká.
Veľakrát v prvom ošiali „osvietenia“ použijem niečo, čo sa mne zdá „ukrutne úžasné“, ale jej to, ako nestrannému pozorovateľovi, kľaje zrak. A ešte v jednom som neskutočne dobrý – stokrát mi môžete vysvetľovať nejaké pravidlo, opravím sa až na stoprvý. Ak vôbec. Som veľké dieťa, treba ku mne pristupovať s nekonečnou dávku trpezlivosti. Janke som teda vďačný za jej prácu, bez nej by moje posledné knihy neboli tým, čím sú. A pred spŕškou jej slov poprosím čitateľov, aby sa pripravili na prirodzenosť prejavu. Janka je bytosť sčítaná, vnímavá a inteligentná, lenže keď celý deň i noc lúskate orechy, dôjde vám trpezlivosť a kde tu vám ujde i nepekné slovo. A ja cenzúru milujem ako krokodíl zubné kazy. Nemôžete odo mňa čakať, že jej korektorské „perly“ budem dodatočne upravovať. Tak poďme na skvosty, ktoré mi Janka zanecháva v textoch červenou farbou:
– Počul si to tresnutie do klávesnice, ktoré sprevádzalo to písmenko „u“? Tak sa konečne nauč, že si vonkU a nie vonka!
– Zasa je tu ten „dráčik“. Ale ako ma to irituje! Fakt je to ako z paperbackovej knižky pre nešťastné domáce puťky. Paľo, penis sa to volá!
– Auuu, tej vety som sa zľakla. Ona má toľko chýb, že sa nedá korektne opraviť. Korektné je ju len zrušiť!
– Mám rada vulgarizmy, ale na správnom mieste. A hádaj čo… toto nie je správne miesto. Kto ti povie „stúpla mi p.čovina do hlavy“? Nik! Daj tam „Stúplo nám to všetko do hlavy“ a zostaneme priatelia.
– Zamysli sa nad tým, ktorý dialóg tohto charakteru obsahuje odpoveď, ako je táto. Žiaden. Celé zle. Čitateľsky, korektorsky, redaktorsky… Vymaž to a ja zabudnem, že si to napísal. A stále si budem myslieť, že vieš písať fajné dialógy.
– Môžeš povedať, že nie som oprávnená kritizovať, keď som to nerobila, ale súlož do análu nikdy nemôže byť náhodná. A už vôbec nie len tak vo vlaku so sprievodcom. Paľko, nepozeraj porno, zle to na teba vplýva, lebo si myslíš, že to môže byť realita.
– „Vlasový kasting“? Ty si čo za hríbiky jedol, keď si toto písal? To ten thajský vzduch zasa?
– Tvoja pôvodná veta hovorí: „mal na starosti týranie a ubližovanie deťom“ – ako ti to znie? Pekne? Ten odbor týra deti a ubližuje im? Ide ti karta, skús zavolať na informácie, či ti na také oddelenie dajú číslo…
– V slovenčine „ašramy“, nie „ašrámy“. Osha máš teda zjavne v českom preklade, že? 🙂
– … a vôôôôbec, ale vôôôbec to sem nepatrí! Stratila som predstavu o tom, či je to ešte priama reč. Zabudla, som, o čom bola reč… a to čítam pozorne! Je to zbytočná odbočka. Načo sa navážaš do tých štýlov? A prečo len do týchto? Kde máš indie, elektro, tuc-tuc techno… zasa diskriminuješ a súdiš. Oh, áno, robí to hlavný hrdina Marko, ty nič, ty si to nepísal… Prosím, daj na mňa, viacerí potom radi dočítajú kapitolu 🙂
– A toto ti nepríde príliš plné zdrobnenín, chrústik môj prechrumkavý nad pahrebou vyúdený?
– „poriedko“, „poskromne“? V jednej vete? Pohrabkáva ti nebodaj?
– Štyri činné príčastia prítomné v jednej vete. To nie je zdravé! Fakt nie. To už ani nie je zaujímavé, to je kok.tina! Však sa to nedá ani melodicky dobre prečítať!
– Keď už sa v jednej vete narodíš, nemôžeš sa v druhej vyliahnuť. A to ani v literatúre.
– Videl si na obale nejakého hajzláku napísané „záchodový papier“? Ja ešte nie. Je to „toaletný“ papier.
– Také zbytočné rozvádzanie. Strácam pointu a mám pocit, že ideš zas moralizovať. Preto ako čitateľ odkladám v tomto momente knihu a neviem, či sa k nej vrátim…
– „Milostný felčiar“? To je ako z červenej knižnice. Už si predstavujem tú rustikálnu obálku… Fuj, taký balast!
– Nemôže byť všade len „skurv.ne“, trochu invencie do toho! Zabudol si od románu Raz aj v pekle vyjde slnko nadávať? Čo takto „sakramentsky“?
– Toto si znova prečítaj, sprav z toho ľudskú reč a potom s tým za mnou choď. Ja neviem, o čom je táto časť. Som vnímavý čitateľ, ale toto je aj na mňa veľa. Navrhujem celý odstavec zrušiť, však to nemá nič s logikou, hlavou a ani pätou a ničím čitateľným.
– Už aj dav bol predtým rozbesnený. Zmeň to, lebo budem besná ja!
– Chýba ti tu sloveso. Čo som ja tu myšlienkočítač, že mám vedieť, čo myslíš?
– Ty to musíš rozviť… Musíš však? Nedá sa všetko povedať jednoduchšie, že? Paľko, človek aj zabudne, čo bolo na začiatku vety. Je to kontraproduktívne.
– Toto ti ktorý slovník zje? Alebo Štúr z hrobu? No to isto!
– „Kamierky“? Akože… toľko tých zdrobnenín… jeden by sa znova povracal. Ja k tomu nemám ďaleko…
– Nevieš to napísať občas menej infantilne? Byť na niekoho „nadržanko“? A „milačko“? Choď s tým do JÚĽŠ (Jazykovedný ústav Ľ. Štúra) a počkaj si, kým ťa za to zastrelia.
– „Prsíčka“, Paľko, sú tak asexuálne, vieš o tom? Lebo každému druhému by hneď napadlo niečo ako „kuracie prsíčka na zelenom korení“. Ja by som sa teda podivila, kebyže mi niekto povie, že mám krásne prsíčka. Odpovedala by som, že som predsa nevarila. Ale: máš krásne prsia, to je veta, po ktorej sa dá dejovo (ne)slušne pokračovať! 🙂
– „telové kožné obálky“? Ušné nosné krčné? Pohotovosť? Ty nie si zdravý, Paľko. Trpíš hyperprívlastkózou a mal by si sa liečiť!
– Kurva, Hirax, toto nie je zdravé! Ja ťa asi zaškrtím! Žaluď to je, žaluď! Nie hlavička dráčika!!! Nepíšeš porno pre deti! Aktuálne zvažujem, či si vôbec 38-ročný človek…
– Zabíjam asi kreativitu, ale prepáč, „šermovať sa mailami“ je pre mňa „očikoliace“.
– No toto je úplne literárne! Tebe už fakt jebe. A to hovorím s najväčšou láskou, akú v sebe k tebe prechovávam. Jednoducho… nerob z čitateľov len četujúcich debilov!
– „Dejúce sa odvolanie“? Tak ja ťa asi za „dráčika“ zavesím do prievanu, keď ma budeš ovievať tým palmovým listom, lebo toto nie je normálne. Ty si zaslúžiš byť bitý za každý zbytočný „priebehový tvar“, nech sa naučíš, že takto sa nepíše!
– Na viacerých lúkach sa stretnúť nedá. Alebo si sa už vedel niekdy rozkrojiť a ísť na lúky?
– Toto je celé zlé! Počkaj, asi si dám pauzu v korigovaní. Emma Tekelyová chce vylízať. No dúfam, že sa nebude chcieť zasa do rána rozprávať, na to si fakt môže najať gigola, alebo začať chodiť na terapiu. Alenka Heribanová jej niekoho dobre poradí… Vidíš, ako mi z tých tvojich viet zahrabáva?!?
– Ja ti za to „moc“ tak MOC ublížim!
– Ak by som dostala euro za každé „či“ na tejto strane v pôvodnej verzii, mohla by som si v Martinuse objednať Dominika Dána. A ešte by mi aj na poštovné vyvstalo.
– „Dychčal som ako vnímavý a inteligentný labrador ťahajúci horiace batoľa zo zadymeného smrtiaceho ohňového labyrintu.“ – toto je preprívlastkované, sadistické… zamrazilo ma, ale tak nedobre. Opisuješ takú krásnu vec a používaš takéto obrazy? To ani nie je naturalizmus, to je hnus bez poetiky!
– „Tuná“ nie je spisovnoslovenské. „Tu“, keď tak. A nehovor mi nič o tej tvojej reči ulice, keď ide o pásmo rozprávača, kámo, hej?
– „Tenké slimky“? Takže: anglický slovník do ruky a pozri si, čo znamená slovo „slim“. No schválne. Zas je to prípad ako s „mužským samcom“ alebo „zelená zeleň“. Ako ti to znie? Tabakový tabak, ok?
– Fakt som si istá, že pohoda z niekoho neblčí. Zjedz semienka záhradnej papriky, potom začni blčať a uvidíš, či sa stotožňuješ s pohodou.
– „paprdák“ – ani tento čechizmo-neologizmus nebude môj obľúbený… hm, ešte raz si to prečítaj a vymysli niečo normálnejšie, ok? Povedz mi, kto dnes povie „paprdák“… a nevrav mi, že chceš rozšíriť slovnú zásobu mladej generácie. To ti nezjem.
– Prepáč, ale zaberá sa akurát tak pádlom. Bežne žene v posteli povieš, nech zaberie rukou? Ja by som na teba zvláštne pozrela a rozmýšľala, čo chceš a najmä, či som dobre počula. Už aj „hranie sa s mužnosťou“ by znelo lepšie 🙂
– Paľko, byť „najebčo“ vo význame opitý? Nie, nie a ešte raz NIE! Počuješ to vrčanie? No počuješ?
– Toto je formulácia vety ako keď šimpanz rozhodí papieriky s náhodnými slovenskými slovami…
– „lastúrka moja chýbajúca“ …pri toľkých zdrobneninách v tejto kapitole som sa práve roztopila od toľkého balastu, takže to už asi nedokorigujem… zdrobneniny máš všade. Ja sa budím z nočnej mory, kde mi niekto v živote povie „ľúbetko“! Aaaaaaaaaaaaa!
– …tri slová a štyri chyby, to nevie každý! Preč s tým, to neopravujem!
– Ty sa staneš zomierajúcim a trpiacim, ak neprestaneš byť píšuci takéto voloviny!
– To mám zas čítať to isté? Nemyslíš vážne, však tým tých čitateľov ubiješ. To už aj masturbovanie myšlienkou má do minúty viditeľnejšie výsledky, ako akékoľvek takéto moje vety adresované tebe! Však sa už nauč neopakovať!
– Toto už nemôžeš myslieť vážne, že nie? „Slepý a nevediaci nájsť gombík“? Vraždím! 🙂
– Povracala som sa. Divím sa, že až teraz…
P.S.: Janka, odpusť mi tento blog. Ja som musel…
Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák
