Globálne otepľovanie ako následok správania človeka, alebo prirodzený kolobeh Zeme?

Globálne sa otepľuje. Hrozivé prognózy, ktoré som ako malý chalan pred viac ako tridsiatimi rokmi počúval v televíznych reláciách zaoberajúcich sa vedou, technikou a Zemou, sa dnes stávajú realitou. Človek nemusí byť odborníkom, aby postrehol, že sa skutočne otepľuje. Počasie je za posledné roky nepredvídateľné, jeho skokové zmeny prichádzajú rýchlo a dosahujú kritické výkyvy, čo sa odzrkadľuje na materiálnych škodách, obetiach na životoch, ale aj na mizernej, alebo naopak, obrovskej úrode. Pribúdajú správy, ako kdesi strhlo polovičke dediny strechy, voda z prudkého lejaku zobrala cestu, poškodila železnicu, rozvodnená rieka zničila domy. Európa sa toto leto opäť zmenila zo zelenej na sivú. Odborníci už roky varujú, že toto bude po ďalšie roky normálne, vraj sa naše klimatizačné pásmo mení na oblasť stepy – v lete cez deň horúčavy, v noci chlad, oveľa teplejšie zimy, prechodné obdobia, tak nádherné nielen pre našu krajinu sa skrátia na týždne…

Nejdem sa tu teraz hrať na odborníka, ale priznám sa, veľmi ma táto téma už roky zaujíma, sledujem o tom dokumenty, čítam. Dovolil som si sem zhrnúť body, o ktorých odborníci vravia, že môžu byť toho dôvodom a v sumáre zmene podnebia napomáhajú:

1, Exhaláty, fabriky = skleníkový efekt. Tu viac netreba písať.

2, Miznúce lesy. Sledujete, koľko stromov pomizlo len na sLOVEnsku za posledné roky, dokonca aj popri cestách – že by pohroma následku naháňania dreva na štiepku?

3, Vznik množstva nových lesných ciest v kopcoch, lesoch, na poliach, lúkach, ktoré sa počas dažďov menia na prírodné odvodňovacie kanály. Následky? Kým kopec bez takýchto „traktorových ciest“ nasiakol ako špongia, dnes ho „ryhy odvodňujú“ a deň po zrážke je polosuchý. Všetko je fyzika. Tak vysýchajú naše najväčšie zásobárne vlahy – hory a lesy.

4, Mestá bez zelene a parkov. Za socializmu boli naše mestá plné veľkých stromov. Dnes tvoria slovenské námestia v lete rozpálené ostrovy. Stromy a kríky vytvárajú nielen v prírode tiene, vlhčina sa tam drží prirodzene, je tam o pár stupňov chladnejšie. Kde niet stromov, tam je sucho a teplota sa zvyšuje. Všetko je fyzika.

5, Veľké plochy parkovísk, priemyselných parkov, nákupných stredísk, zámkových dlažieb aj okolo rodinných domov, následkom čoho voda nevsakuje do zeme, ale odchádza kanalizáciou a tak klesá stĺpec podzemnej hladiny vody. Vravíme, že naša krajina je bohatá na vodu, no za posledných 50 rokov sa tento stĺpec znížil o polovicu… Zavlažujeme trávniky bez tieňov, rozhorúčené námestia polievame mobilnými cisternami s vodou, čím míňame vodu, ktorej je málo, namiesto toho, aby sme sa snažili vodu zadržať a vytvoriť tiene.

6, Nie všade sa orie po vrstevniciach, ako robili naši predkovia. Zaprší a voda sa ženie kanálmi vytvorenými zo zeme dolu, berie vzácne živiny, uniká z polí, namiesto toho, aby zemina vytvorila prirodzené malé priehrady a vodu zadržiavala. Potom v správach dávajú zábery zaplavených železničnej trate a prichádza na slová znalých, ktorí varovali, no neboli vypočutí.

7, Terasovité polia zmizli, všetko je v rovine – šetrí to prácu poľnohospodárom, ale voda po šikmej rovine lepšie steká. Všetko je fyzika. Chce to návrat k medziam, poľným cestám lemované stromoradím atď.

8, Hlboká orba sa praktizuje menej, čím ubitá zem poskytuje stekajúcej vode iba skĺznuť do odvodňovacieho kanála. Všetko je fyzika.

9, Lúky a pasienky sa kosili, či trávu spásal dobytok. Dnes ju nik v nekosí, tráva uľahne a voda po nej počas dažďa tečie ani divá. Všetko je fyzika.

10, Následkom prílišnej „socialistickej“ meliorizácii vysýchajú polia, voda z kopcov, rolí a polí odteká po daždi rúrami do kanalizácie, v lepšom prípade do potokov. Ak sa zasadí kukurica, či iné plodiny, ktoré nedokážu zachytiť vlahu, berú potôčky prívalovej dažďovej vody aj vzácnu povrchovú úrodnú pôdu, ktorá sa tvorila stovky rokov. Pýta si to návrat k zakladaniu alejí, jazierok, ochrana mokradí, močarísk atď.

Čím je nad kontinentom viac sucho, tým je mrakom a studenému frontu ťažšie sa prebiť nad dané územie a zapršať. Je to teda pre človeka nepríjemný cyklus – čím je niekde nad zemou väčšie teplo, tým tam začína menej pršať. A jarné a letné horúčavy sa roztáčajú…

Za môjho detstva (35 – 40 rokov dozadu) boli letné búrky časté, ale pršalo 20 minút, bez ničivých vetrísk. Proste sme sa v modrých teplákoch, či pozáplatovaných nohaviciach skryli pod striešku sídliskového vchodu a bolo. Potom vyšlo slnko a držalo sa s priateľkou dúhou za ruku. Takéto zrážky boli aj dvakrát denne, prípadne raz za deň-dva. V dnešnej dobe sú letá v znamení dlhodobých obrovských súch, ktoré plodia ničivé búrky s veľkým vetrom. Prípadne v krátkom čase padne toľko vody, že padajú rekordy aj s domami a strechami.

Ak viete ďalšie príčiny toho, čo sa deje, píšte pod blog. Opakujem – nehrám sa na machra v tejto oblasti, naopak, ak ma skorigujete a doplníte, budem rád, budem to dopisovať. A ak tento blog prepošlete všetkým, ktorým záleží na našej krajine i celej planéte, taktiež budem rád.

Viete, obyčajný človek si vraví – toto nie je moja starosť, o to sa predsa starajú ministerstvá a ja na to nemám vplyv. Nie je to až tak pravda. Keby som staval dom dnes, nedám toľko zámkovej dlažby. Ale aspoň som tento rok vysadil ďalšie stromy a ihličnany nahradil listnatými stromami. Lístie mi nevadí, ale o tom som už písal v tomto blogu.

A možno sú všetky tieto body, ktoré som tu vypísal, iba taľafatky s minimálnym vplyvom na podnebie a počasie sa vo svojou prirodzenom kolobehu mení na teplejšie. V histórii Zeme sa udialo množstvo oteplení, ako aj následných ochladení a ešte sa ich aj udeje. To však neznamená, že človek by sa nemal zamýšľať nad svojim konaním a prístupom k prírode a životnému okoliu. Ak za globálnym otepľovaním je viac prirodzený kolobeh Zeme, aj tak by človek mal zmeniť všetko svoje konanie, ktoré tomu ešte viac pridáva. Ďakujem teda všetkým, ktorým záleží na našej Zemičke, hovoria o nej, píšu, vedú dialóg, konajú kladne a zodpovedne v malom, alebo veľkom.

Pavel