Drzáňstvo detí na školách začína v rodinách

Bol som tento týždeň rozprávať v jednej martinskej základnej škole o cestovaní. Vošiel som do triedy, kde bol mierny hluk a to pani učiteľka vysvetľovala ešte látku. „Tak vás tu nechám s pánom cestovateľom,“ odovzdala mi pani učiteľka slovo.

„Poďte si ku mne sadnúť,“ odsunul jej jeden chalanisko prázdnu stoličku. Trieda sa zasmiala. Stál som tam ako obarený. Preletol som hučiacu triedu zrakom. Jeden chalan mal vyložené nohy na lavici, hojdal sa. Už spomínaný chalanisko z prvej lavice zopakoval pozvanie, nech si učiteľka sadne vedľa neho. Salva smiechu spolužiakov sa vrátila. Spomenul som si na poviedku Šimeka a Grossmanna: Výchovný koncert.

Nevidím hlbšie súvislosti daných žiakov, ale jedno viem určite: za mojich čias by mi na gebeni pristál minimálne pohlavok. Vyložiť si nohy o lavicu a hojdať sa by nepardonovala ani „súdružka“ učiteľka s najmenšou autoritou na škole. Viem, že moje slová teraz pre niekoho vyznejú ako hundranie „starej školy“, ale ja som skutočne za to, aby deti mali úctu k rodičom. Drzáňstvo, arogancia, alebo papuľovanie totiž začína v samotných rodinách. Bez úcty, vďaky a rešpektu voči rodičovi, nebude mať dieťa nikdy rešpekt ani pred učiteľom, policajtom, nikým…

Náš Samko pred dvomi týždňami povedal pani učiteľke v škôlke v návale nespokojnosti, že „je hlupaňa“. Má to na tanieri dodnes, niečo vo vnútri mňa mi nedovolí, aby som to nechal prejsť do stratena. Som ten rodič, ktorý stojí za učiteľom. Dávam mu právo vychovávať moje deti v mojej neprítomnosti a zasiahnuť okamžite, keď sa moje deti prejavia bez úcty k inému živému a nieto dospelému. Rešpektuj a buď rešpektovaný.

Samozrejme, iné by bolo, keby si na niektoré moje dieťa „sadol“ učiteľ a začal na neho mobbing. To by som ho bránil ako lev. No v drvivej väčšine sú učitelia priam fackovacími panákmi v súkolesí stoviek zbytočných pravidiel, zákonov, v područí následku tlaku biznisu a neraz aj eg rodičov.

Učitelia, v mojich očiach ste hrdinovia. Držte a znášate lavínu, ktorá začína v samotnej jednej rodine, kde by tínedžer nemal byť pánom, ani ponižovaný, ale ani vedený k tomu, že život je boj a všetko sa dá dosiahnuť jedine päsťami, krikom, aroganciou, ohováraním. Ak svoju prácu odvádzate svedomite a s láskou, hlboko si vás vážim. Prajem vám, aby sa vaše povolanie raz vrátilo tam, kam patrí. Sto rokov dozadu bol totiž učiteľ na úrovni starostu a kňaza. No dnes štát a časť spoločnosti nazerá na túto profesiu cez prsty. Daní ľudia si neuvedomujú, že iné štáty investujú do vzdelávania, kým sLOVEnsko spí. Ja viem, núka sa tu spojená otázka: „K čomu to, veď aj tak veľa mladých čerstvo vzdelaných a šikovných ľudí odíde za hranice, lebo systém im nevie vytvoriť podmienky na uplatnenie“.

Všetko sú to spojené nádoby. Začína to v nás samých, pokračuje to v rodinách, školách, až kým z toho nevznikne spoločnosť tvoriaca národ zrkadliaca sa cez politikov, zákony a kvalitu bytia. Odbočil som, prepáčte…

Zatlieskal som a povedal som žiakom: „Je tú nadmerný hluk, nebudem vás prekrikovať. Ak niekoho dvakrát napomeniem kvôli vyrušovaniu, pôjde za dvere.“ Viac ako hodinu ma ticho počúvali, dávali mi otázky. Boli milí. Úplne iní, ako som ich videl na začiatku.

Paľko von Do školy sa prinavráťko

 

 

 

6 thoughts on “Drzáňstvo detí na školách začína v rodinách

  1. Je tokrasny clanok, skoda len ze tak malo rodicov to citi a sprava sa tak, je to na skodu celej spolocnosti, najskor tej v triede , zamestnani a v kazdodennom zivote

  2. pravdivé -aj za mojich čias bol učiteľ pán učiteľ a po tej gebuli som dostala občas aj ja za oveľa menšie prehrešky.Dnes im ani trocha nezávidím/ani tie toľko závidené voľná/ lebo postaviť sa pred niektoré deti,ktoré sú už doma vedené že môžu všetko chce pekné nervy.Ja by som to určite neustála

  3. Chcelo by to celu knihu pre rodicov…niekde sa stala chyba, bo my sme ta generacia, co tieto deti vychovavame takto „divno“.

    1. Tu som napisal treti diel Slabikara, ktory je venovany vychove, detom a nasledkom nevhodnej vychovy: hladohlas.sk/shop/osobny-rozvoj/slabikar-stastia-3-2/

  4. Škoda reči.
    Únik mužov zo školstva znamená aj menšiu autoritu učiteliek.
    Takisto chýba štatút učiteľa ako štátneho zsmestnanca.
    A za zlé správanie chýbajú polepšovne.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *