Po prvých vypočutiach som si vravel „komerčné, lacné, prvoplánové“. No po viacerých počúvaniach albumu som pomaličky menil názor. Objavoval som v Eoniane čoraz viac. Operné chorály síce stále evokovali Therion, ba až Nightwish, ale oveľa silnejšie sa vynárali silné klávesové a gitarové motívy. Klasický ranný black metal Dimmu Borgir na štýl Cradle of Filth je už síce dávno ta-tam, zjavuje sa väčšinou v úvodných predstaveniach piesní, kde na to zostal priestor, ale ako som už spomínal, chce to viackrát počúvať a silné riffy a veľmi dobre vymyslené a zaranžované melódie vám dozrejú v ušiach.
Rovnako tak chcem pochváliť klávesáka, ktorý využíva slušne netradičné zvuky. Na prvýkrát znejú akoby zo sedemdesiatych rokov z dokumentárnych školských filmov, ktoré nám púšťali na chémii, kým vedec na plátne miešal banku s roztokom, ale neskôr poslucháč uzná, že sú „nástrojovo“ trafené ideálne a frekvenčne sa nebijú s gitarami, alebo spevom.
Album síce obsahuje veľa kvalitných songov (mne viac hovoria tie blackovejšie ako tie chorálovo chytľavé), ale najviac mi z albumu zostala trčať skladba „I am Sovereign“. Vybrnkávačka, ktorá sa ozve zhruba po minúte je majstrovská a kapela ju ešte viac netradičným spôsobom dookola opakuje. Silná pieseň, masterpiece!
Čo sa týka zvuku, album je na počet nahratých stôp vyprodukovaný ukážkovite, ale myslím si, že v prípade týchto Nórov a hlavne firmy Nuclear Blast to ani inak nemôže byť.
Z môjho pohľadu sa kapela snaží rozvíjať a toto CD je toho dôkazom. Otázne je, či to pochopia aj ortodoxnejší poslucháči, ktorí boli zahladení do black metalovejšieho prejavu DM a ktorí ešte buď nepostrehli, alebo je im odporný posun každej jednej kapely, ktorá prerazí z ťažkého undergroundu a z albumu ku albumu sa čoraz viac zjemňuje, komercionalizuje a snaží sa v spolupráci s veľkým labelom priblížiť k čoraz väčšiemu počtu fanúšikov. Veď si stačí pustiť prvý a potom posledný album napríklad Amon Amarth, či Behemoth.
Ja som môj názor na album „Eonian“ po pár týždňoch počúvania diametrálne zmenil a rád sa k nemu hocikedy vrátim.
Hirax
Ďalšie recenzie:
AT THE GATES „To Drink from the Night Itself“ (2018)
DEPRESY „MMXVIII“ (2018)
napís Pali na Satyricon niečo.