Čo mi šepla ayahuasca – dozvuk (4. časť)

Kým som sa motal vo vesmíre a lietal udalosťami, vonka začalo pršať. Je to zasa poriadny lejak (kto by to aj čakal v dažďovom pralese, všakže?), ale ešte aj ten dážď sa stáva súčasťou obradu. Šaman spieva svoje ikary (očistné piesne) nad Zuzkou, ktorá je posledná na rade očistenia. Vychutnávam si jeho úžasný hlas, tú pieseň počujeme všetci už po ôsmykrát, pre mňa osobne je to hit noci. Vyberám mobil a nahrávam si to, samozrejme robím to tak, aby som nikoho so svietiacim displejom nerušil. Nemôžem odísť bez tejto nahrávky, je to pre mňa droga. Chart si Luisa fotil, keď sa na začiatku preobliekol do šamanského odevu. Sľúbil mi poslať fotky emailom, ale nestalo sa tak (lebo sa tak stať nemalo). Vlastne ani teraz si neviem vybaviť Luisovu tvár, lebo som dal prednosť vychutnať si drvivú väčšinu obradu, ako aj moju očistu, so zažmúrenými očami. Postavte predo mňa troch Ekvádorčanom a neurčím ho.

Polemizujem v duchu nad tým, ako je pre mňa všetko, čo prebehlo a prebieha, silno mystické a duchovné. Či je to tým, že pre mňa ako Európana je všetko toto nové, a preto tak očarujúce. Ale potom mi dochádza celá súvislosť. „Áno, presne na tomto princípe majú kresťanské kostoly šokovať veriacich. Preto kadidlá, hordy zlata, obrovské oltáre, vyšívané rúcha, koruny s diamantami, spevy, kázeň – má to byť predstavenie! Má to ľudí prebrať z letargie, ohúriť, má to zapôsobiť. Prečo to už ale nepôsobí, ľudia opúšťajú kostoly, sú čoraz prázdnejšie? Naopak, tá noblesa a prehnaný prejav bohatstva v kontraste s vetami o pokore začína bohatý a inteligentný západ dráždiť. Provokuje, cirkev je čoraz viac napádaná, v rozklade, vďaka moderným médiám vychádzajú na povrch všetky tie nepekné veci, jej politika, ktorá tam vlastne ani nemala byť. Cirkev sa to snaží všetko ututlať, žiaľ, jej stará hra už akosi nefunguje, lebo doba sa zmenila. Že by kresťanstvo, judaizmus a islam boli skutočne primitívne náboženstvá, ako tvrdia niektorí náboženskí teoretici, lebo neobsahujú meditáciu? Preto tak veľa ľudí z bohatého západu inklinuje k východným vieram, lebo tie ich môžu duchovne posunúť, vďaka meditáciám sa objať s vlastným ja, s Bohom v sebe? Preto logicky v zúboženej Indii tak veľa ľudí konvertuje na kresťanstvo, lebo je to viera chudobných? Život je utrpenie, je to tvoj údel, trp, prijímaj to s pokorou, tam v nebi ti bude dobre… Celkom dobrá nádej a vysvetlenie pre zúbožených, určite poteší, pomôže. Ale človek, ktorý je materiálne bohatý a sám k sebe dostatočne úprimný, pochopí, že vlastniť materiálno je málo. O to silnejšie začne jeho duchovná prázdnota alarmovať stav riešenia, vyrovnania sa, veď všetko sa snaží dostať do harmónie…“

Možno ma viacerí, ktorí si budete hrdo brániť to svoje, znesiete za tieto myšlienky pod holú zem, ale po mnohých rokoch hľadania prichádzam k záveru, že najčistejšie sú práve tie náboženstvá, ktoré sa nikdy nevzdialili od Matky prírody, žijú s ňou v súlade, čerpajú z nej, vážia si ju. Amazonské pralesy a kmene žijúce v nich majú k tomuto veľmi blízko, ešte to aj spájajú s meditáciou. Chcete mi oponovať, že ayahuasca je droga? Všetko je droga, aj káva, či biely cukor. Ayahuasca je z prírody a všetko, čo nám Boh zanechal vo svojom šlabikári, je pre nás. Len to chce užívanie s rozumom, láskou a pochopením, vtedy to bude liek. Že je to z iného kúta sveta, pre Európana nedobré? Ani čínska medicína, švédske kvapky, ruské trojčátko, thajská masáž či americké medikamenty nemajú so Slovenskom nič spoločné a používame ich. Že som v sebe mohol v inom stave pootvárať veci, ktoré mohli uškodiť môjmu psychike (niečo podobné, čo sa tvrdí o hypnóze)? Kto uverí tejto téze, možno si pootvára. Ja som k tomuto liečeniu pristúpil s plnou dôverou a láskou a bolo mi dané.

Ako Luis dokončil prácu na Zuzke, zanechal nás v tichu tam. Áno, už chápem, prečo to Zuzka a Ninka volali „prácou“. Je to naozaj makačka, kumšt, fortieľ. Neľutujem ani jeden cent zo zaplatenej sumy sto dolárov. Toto je odmena Luisovi, ktorý sa počas celého života zdokonaľoval vo svojom odbore, vábil si k sebe čoraz mocnejších pomocníkov, bytosti, ktoré mu v práci napomáhajú. Očistil a zharmonizoval sedem ľudí, potom bez slova odišiel.

Je niečo po druhej v noci. Vonku hučia padajúce kvapky, no v celom priestore je ticho. Ale najväčšie ticho je v nás. Nik z nás nerozpráva. Jedine Chart odišiel spať. Zuzka dala ohňu cez polienka šancu zakvitnúť svojim svetlom. Klasicky si bafká z fajky svoj liečivý tabačik a začína spievať. Spieva nádherne. Spieva nadpozemsky! Je to nejaká indiánska melódia bez slov, iba sa hrajká s tónmi, nádhera. Presúvam sa k ohňu. Sedím vedľa Paliho, Ninka leží po ľavej strane na doske zakrytá dekou. Vzadu v tme mlčí pár bývajúci v Japonsku, ešte sa nepohli. Po mojej pravici je Zuzka, nádherná duša, žena lesa. Dáva si vodný extrakt z tabačiku do nosných dierok, líha si na dosky položené vedľa ohniska a znova spieva. Nádherný dozvuk.

„Ako dlho som už nesedel pri ohni… Krása… Len tak sedieť a nechať sa hypnotizovať plameňmi. Tu si ľahnem a budem tu spať. Áno, chcem prežiť ráno pri ohni. Keď zvláštna noc, tak až do konca,“ mení sa moje vnútro na romantika. Niet vo mne jedinej molekuly, ktorá by nesúhlasila s týmto rozhodnutím.

Pali odchádza, tak si líham na uvoľnenú dosku. Nepozerám na to, čo mi na to ráno povie zápal sediaceho nervu na mojej ľavej nohe. Uvedomujem si, že prekračujem hranicu správania sa k môjmu telu, ale vysvetľujem nervu, nech ešte vydrží, že toto sa v našom spoločnom živote nedeje každý deň. Rozospato mi odpovedá, že niečo som mu sľúbil po tej šialenej bicyklovej vodnej jazde, keď som sa vracal od jaskýň Cavernas Jumandy a nebo sa rozhodlo spojiť sa so zemou, načo ho hladím slovami, že všetko spolu vydržíme, že je silný, že spolu tvoríme úžasne mocný celok.

Mám zažmúrené oči, no nespím. Nedá sa. Bolo to silné. Všade navôkol nás sa rozprestiera božská energia, akoby som bol v raji. Niet vo mne myšlienok, všetko bolo precítené, všetko čo malo byť vypovedané, prišlo a naplnilo ma. Je to podobný stav, ako keď človek vykoná nejaký prešľap, svedomie tlčie do zvona, nedá mu spať. Len teraz to má opačnú polaritu: nedá sa vám spať od šťastia. Ticho v nebi.

Neviem, koľko je hodín, ale po čase zostávame pri ohni len štyria Slováci. Teší ma, že sú to práve moji krajania, ktorí celú túto intenzívnu noc prežili do poslednej bunky, do poslednej minúty, lebo pre mňa osobne ceremónia ešte trvá. Fyzické účinky rastlinky vyprchali, ale napriek tomu je stále vo mne. Je vo mne, viem to a ja jej za to i sebe ďakujem.

A ozaj. Na druhý deň nebolo po mojom zápale sedacieho nervu ani vidu, ani slychu. Ak ste takýmto zápalom prešli, viete o čom hovorím. Vraj placebo efekt? Nie, nešiel som na radne s ayahuscou so žiadnym konkrétnym zámerom. Nemal som v sebe zoznam chorôb, ktoré som túžil primárne vyliečiť. Neboli vo mne ani pálčivé duševné otázky zoradené podľa priority, čakajúce na nutné odpovede. Dokráčal som jej v ústrety vyrovnaný, nabitý radosťou a šťastím z predošlých dní strávených cestovaním po ekvádorských kopcoch, túrach okolo jazier, vodopádov či sopkách. Šiel som si k nej po skúsenosť, po ďalší kamienok do mojej životnej mozaiky, zašiel som si do pralesa po súvislosti. Prišli, ďakujem.

Buenos dias, Don Luis. Keď pôjdem nabudúce okolo, zastavím sa. „Chocolate? Áno, dám si, bola skvelá, ďakujem.“

 

Buďte šťastní, Hirax

 

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *