Karel Nejedlý, český terapeut, v jednom svojom videu rozoberá tri schémy, ktoré sa opakujú vo všetkých vzťahoch. Žiadna iná podľa neho neexistuje. Prvú vystihuje situácia, keď dvaja manželia spolu obedujú a manželke prekáža, že
jej manžel mľaská. Táto schéma číslo jeden vypovedá o tom, že je to čisto ženin problém. Ak by aj manžel začal kontrolovať a obmedzovať svoje prirodzené prejavy pri jedle, teda by spravil maximálne ústupky, aby svojej manželke vyhovel, môžete si byť istí, že by si o nejaký čas pritiahla k sebe ľudí, ktorí by v jej prítomnosti mľaskali. Vec chce byť vyriešená, takže pnutia budú pôsobiť dovtedy, až kým sa samotný človek nepreberie, neprizná si chybu a nezharmonizuje jej samotný zdroj.
Raz mi jedna kamarátka opisovala, že chodila s istým Talianom a ku koncu ich takmer dvojročného vzťahu jej na ňom prekážal jeho anglický prízvuk, lebo komunikovali iba v tomto jazyku. Vraj sa triasla už deň predtým, ako mal prísť domov. Ale on s tým nič nemal, problém bol v nej. Jedného dňa sa zbalila a ušla od neho bez toho, aby mu niečo povedala. Útek akceptujem jedine v prípade, že bojujete s nejakým zlozvykom a na stole sa zrazu ocitne osem čiar kokaínu. Vtedy utečte, áno, ale len čo sa ocitnete sami a v pokoji, musíte danú vec riešiť. Čo myslíte, čo sa stalo tej dievčine po rokoch? Podobným spôsobom ju nechal jeden Austrálčan. Ušiel od nej.
Čo teda vyplýva z prvej načrtnutej schémy? Ak mľaskáte v rámci normy, pokojne si ďalej vychutnávajte jedlo. To, že z toho niekto šedivie, nie je vaša starosť. Je to jeho problém. Naučte sa dobre vyhodnotiť vzniknutú konfliktnú situáciu a s čo najväčšou láskou predložte svoje závery druhej strane. Odnaučte sa privlastňovať si problémy, ktoré vám nepatria.
Nedajte sa ani vlákať do cudzích konfliktov. Mnohí ľudia sú výborní manipulátori, ktorí vás cielene využijú ako baranidlo proti iným, aby ste na konci práve vy vyzneli ako zlí a oni ako „dobrí“. A navyše získajú, čo chceli. Kým do niečoho vstúpite a investujete tam svoju energiu, poriadne sa zamyslite, komu vaše zastaranie sa do veci čo prinesie. Ľahko tak môžete nájsť motúz, čo vás dovedie k človeku, ktorému ide o oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vy si krátkodobo ukojíte ego pocitom vlastnej dôležitosti, no zožnete hanu, zatiaľ čo manipulátor z toho vyjde s „čistým“ štítom a zhrabne celý bank. Ak sa už stalo, neviňte sa. Nabudúce danému človeku s láskou poviete, že toto nie je váš problém a necítite sa do veci vložiť.
Druhá schéma nastane vtedy, keď samotnému človeku prekáža, že mľaská. Manželka sedí vedľa neho a pokojne pozerá Nákupné maniačky, ani len netuší, že jej partner obeduje. Na manželovu otázku, či „príliš nemľaská“, ho upokojí, že všetko je v poriadku. No mužovi ďalej prekážajú zvuky, čo vydáva. V tomto prípade je na ňom, aby začal hľadať korene, prečo jeho vnútro blčí červenou a tak veľmi sa zameriava na nejakú vec, až mu to škodí.
Sústreďte sa, prichádza posledná schéma, je zložitá. Tretia situácia je, keď manželovi sa nepáči, že jeho manželke prekáža, že on mľaská. Alebo radšej iný príklad? Prídete domov a manželka vám začne vyčítať, že ste sa dnes boli najesť so svojou bývalou, aj keď ste jej ráno čestne oznámili, s kým budete obedovať. Ak vás jej žiarlivosť rozčuľuje, obaja máte veľa na práci.
Ak počas dňa vyslovíte množstvo kritiky na adresu iných, súdov, v ktorých haníte svoju mamu či svojho šéfa, buďte si istí, že dané klíčky negácií vo vás raz dorastú a poprosia o žatvu. Spomínaný Karel Nejedlý opisuje, ako raz za ním prišla mama so synom a vyrozprávala mu, akú jej syn robí v škole hanbu. Vraj keď počúva učiteľku, čo jej syn zasa vyviedol, hrozne sa zaňho hanbí. Terapeut sa pozrel na syna a spýtal sa ho, či s tým má problém. Ten pokrčil plecami na znak záporu a odvetil, že nie, „iba mama je z toho na prášky“. A tak terapeut poslal syna domov, pretože tretia schéma nebola naplnená, išlo o variant číslo jeden. Problém spočíval len v matke. Jej dospievajúci syn konal všetko na jej objednávku, aby jej pripomenul osobnú nevôľu, ktorú, ako sa na sedeniach ukázalo, kedysi pociťovala voči svojmu otcovi. Ten, keď bola malá, pil, často chodil z krčmy v „nálade“ a robil rodine „hanbu“. Nevedela to prijať, hanbila sa za neho, čím v sebe zasadila sadenicu odporu. Ktorá po tom, čo dorástla, a keď bolo ženino vnútro pripravené, poprosila o stvorenie schémy, v ktorej sa všetko principiálne zopakovalo, aby sa mohlo vyčistiť.
Veľa rodičov takto nerozmýšľa, snažia sa svojich tínedžerov dostať pod kontrolu skrátením reťaze, zmenšením vreckového, odobratím počítača, odopretím koníčkov, teda podmieňovaním, silou. Ale čo ak deti robia iba to, čo robili v ich veku aj rodičia? Syn, ktorý chodí poza školu, možno svojmu otcovi nepriamo hovorí, že mu chýba, lebo je neustále v práci a on ho teraz tak veľmi potrebuje. Nevie inak, tak mu to šepká touto divnou, extrémnou formou, lebo jeho dospievajúca duša to už nedokáže uniesť, a tak sa hrča vydula.
Bytosť dozrieva výhradne vyliečením konkrétnych problémov, cez ktoré získava poznanie. Práve cez tieto zdanlivo negatívne skúsenosti dosahuje zrelosť. Dennodenne mi píše mnoho ľudí, ktorí ma žiadajú o radu napriek tomu, že prečítali oba diely Šlabikárov odpredu aj odzadu. Tam som napísal všetko, čo som objavil. Dokonca sú tam i odpovede na to, čo ich zaujíma. No akoby ich nevideli. Ale rozumiem. Ak nie je duša pripravená, vety, ktoré ešte nevie využiť, jednoducho prehliadne, aj keď ich oči prečítajú.
Títo ľudia však často ani nevedia zadefinovať, čo vlastne chcú. Iba ma prosia: „Pán Baričák, pomôžte mi.“ A keď im napíšem, čo pomohlo mne, prípadne im dám nejaké domáce úlohy, zistím, že nespravili nič. Čakajú asi na spasiteľa, ktorý za nich všetko odrobí. Žiaľ, takto to nefunguje, lebo duchovná práca je z veľkej miery o sebadisciplíne. Mnohí však nemajú vôľu niečo pre seba spraviť, pretože sa ešte iba preberajú. Znova chápem, veď neraz som pri cestovaní prekonával časový posun, takže napriek tomu, že som sedel o deviatej ráno pri raňajkách, pre mňa boli v skutočnosti dve hodiny v noci. Sedel som, mal som otvorené oči, jedol som, ľudia mi niečo hovorili, počul som ich, no spal som. Nič ku mne neprichádzalo.
Nadviažem. Raz ma prosila o radu jedna šestnásťročná dievčina. Bola vychovaná v prísne kresťanskej rodine. Žiadne chodenie von, zákaz chalanov, nič, iba viera, kostol a škola. Na základnej škole ju nik zo spolužiakov neprijal, lebo ju mali za bifľošku a nedali jej ani šancu vysvetliť, že jej to proste páli
a takmer vôbec sa doma neučí. Zmena prišla príchodom na strednú, keď sa konečne oslobodila od rodičov. Našla si kamarátky a s nimi objavila aj smiech, uvoľnenosť, ale aj prepotrebný pocit, že niekto o ňu stojí, má ju rád. Vyústilo to do konzumovania marihuany. Nie však extrémneho, aby ste si zasa nevytvorili predstavu chodiacej mátohy. Každé dieťa sa raz stretne s alkoholom, fajčením, drogami. Väčšinou platí, že čím skôr, tým lepšie (azda okrem tvrdých drog). Proste, v jeden víkend u nej našli rodičia cigarety a jointa. Celá rodina ju odsúdila. Čo čierna ovca, samým diablom bola! Vonkoncom im nedošlo, že za to môže tlakový hrniec, ktorý sami stvorili. Bol to teda v prvom rade ich problém.
Každý z nás potrebuje poznať svoju cenu a práve dospievajúci to musia počuť od seberovných, lebo tí vyznávajú rovnaké životné hodnoty ako oni. No mnohí rodičia deťom stále zaslepene vykladajú o veciach, s ktorými sa stotožnia až o desať či dvadsať rokov. Poznám to na sebe. Keď som mal sedemnásť, mohli ste mi o Dostojevskom básniť aj dva dni, i tak moje myšlienky zamestnávala len frajerka Zuzľa a partia, s ktorou sme mali ísť v piatok zapiť moje narodky.
Spýtali ste sa niekedy svojho tínedžera, čo znamená jeho tetovanie na pleci, akú počúva muziku, o čom sú texty jeho obľúbeného hiphopera, do akého podniku si chodí sadnúť po škole s kamošmi a prečo nosí práve tenisky tejto značky? Mali by ste. Je to jeho svet, a ak sa oň nebudete zaujímať, prečo by mal on prejavovať záujem o vaše gélové nechty, výstavu psov a nudnú grilovačku s namyslenými právnikmi. Má vás na háku, lebo ani vy sa nesnažíte pochopiť jeho vesmír. Iba mu nanucujete ten svoj: „Daj si dolu tie náušnice, ostrihaj sa, vytiahni si nohavice vyššie, v stredu cestujeme k babke, v piatok pôjdeš pomáhať na chatu a v nedeľu ideme do kostola.“ To, že je voči vám apatický, ste docielili vy sami, lebo stále meliete o jablkách a on pritom miluje černice.
Deti v tínedžerskom veku sú už takmer dopečené bytosti. Vedia o sexe, drogách a alkohole veľakrát viac, ako si ich rodičia dokážu pripustiť. Rôzne generácie, rôzne vesmíry pod jednou strechou. Rodina a vzájomné spolužitie odlišných svetov vyžaduje komunikáciu, neustále spoznávanie sa a rešpekt. Ak nebudete otvorení určitým kompromisom, pokiaľ ide o život vašich potomkov, začnú vám unikať. Životný plameň v každom z nás je vatra, ktorú neuhasíte, lebo život sám je ako burina. Ak ju vystriekate na priedomí, stvorí si svoje kráľovstvo za humnom, kam nechodíte až tak často.
Otvorte sa deťom s láskou, nepáčte ich duše násilím. Ak ich zámky rozlomíte silou, poškodíte trezor, v ktorom búcha srdce. Je živé, plné svetla, túži po sebarealizácii. Len samotný Prazdroj celého bytia vie, čo doň zasial, tak sa jeho dielo nesnažte striekať zhubnými pesticídmi. Čím prirodzenejšou cestou sa vaše vnútra spoja, tým viac sa vám dieťa otvorí. Nesnažte sa s ním byť za každú cenu kamarát. Najväčšie tajomstvá povie aj tak iba Radovi z piateho poschodia a frajerke Majke z dolného konca, čo býva pri zastávke. Má právo na tajomstvá, ono samo vyselektuje, čo vám vyloží a čo nie, aby vás neporazilo, lebo tomu „aj tak nerozumiete“.
V každom vzťahu rodič-dieťa sa budú musieť stavať mosty. Tých mostov bude treba menej, ak dieťa odmalička zahrniete láskou, vzbudíte v ňom pocit zodpovednosti za svoje konanie, rešpektovanie práv iných, ako aj zdravé určenie vlastnej hodnoty, spoznanie svojej sily. Uverte deťom, že sú múdre, a pýtajte sa ich, prečo cítia urobiť to či ono. Ak im uveríte, uveria aj ony vám. Potom vás nežne zoberú za ruku a ukážu vám, čo chcú a potrebujú. Stačí ich iba počúvať a jemne ich smerovať. Nestrkajte do nich palicou svojich očakávaní, morálkou a Matrixom. Ešte im polámete krídla. Žiadne strachy, dorastú im, ale čo myslíte, dorastú ešte vám? Čí to potom bude problém?
Boli sme na návšteve aj s dvaapolročným synom. Strašne túžil ísť von, ale nikomu sa nechcelo, až sa švagor obetoval. Malý už prestupoval v chodbe a vykrikoval na neho. A švagor že: „Už idééém, len zoberiem cigarety.“ A môj syn zúfalo: „Načóóó? Však ja nefajčím!“
Trojročný syn po malej potrebe s ocikanými slipmi: „Mami, to som sa len spotil.“
Bolo leto a so štvorročným synom sme sa chystali na korčule. Manžel chcel ísť s nami a ešte rýchlo jedol pri linke, tak sa snažil malého trochu rozptýliť a vraví mu: „Daj si ešte šál, rukavice a čiapku.“ Malý chvíľu rozmýšľal a potom mu vraví: „Tatko, a ty si zhulený?“
Paľko von Šlabikárko trojko
HIRAX Shop (s možnosťou podpisu či venovania)
MARTINUS
