Prijal som sa, mám sa rád a toto radím aj okoliu. Ak chcete niekoho či niečo milovať, musíte v prvom rade milovať samého seba. Ako môžete povedať, že viete čo je láska, keď nenávidíte seba, nepoznáte sa a nemilujte sa? Je to ako keď niekto tvrdí, že miluje prírodu, ale neznáša suseda. Hocijaká zmena začína v človeku samom a prvým krokom je čistá a nezištná sebaláska. Nie je to sebectvo alebo egoizmus, je to najčistejšia cesta k samému seba, vesmíru, Bohu.
Minule som v jednom našom obchodnom centre kúpil odznak „Som kjásavička.“ Chodil som po nákupoch a pri platení som sa na záver pýtal predavačiek, či si myslia, že sú krásne. Asi dvadsať žien mi obratom a bez rozmýšľania jednoznačne odvetilo, že NIE SÚ KRÁSNE! Všetky tieto oslovené originálne a prekrásne božské bytosti sa na mňa samozrejme pozerali dosť podivne. A tak som im iba na konci ukázal odznak, ktorý mohol byť pri správnej odpovedi ich. Nepýtal som sa samozrejme len na krásu tela, ale celkovú krásu bytosti. Až ku sklonku dňa som odznak daroval kamarátke, ktorá má celkové zákony o sebaprijatí už dávno vyriešené. A tak som si iba vychutnal jej usmiatu odpoveď: „Ja som krásna! Ja som BOHYŇA KRÁSY!“ Dostala odznak.Nikto z nás sa nerodí dokonalý. Každý z nás ma nejaký fyziologický nedostatok. Ja som napríklad plešatý. Čo myslíte, čo je lepšie – roky plakať do vankúša, že nemám vlasovú prikrývku ako metalový gitarista, alebo vykročiť do každého dňa prijatý, usmiaty a veselý? Všetci sme nádherné bytosti. Každý disponuje neuveriteľnou studnicou krásy, len ju musí nájsť a svojou prirodzenosťou ukázať svetu. Nepozerajte po okolí, čo by ste chceli mať, ale nazrite do seba, čo máte.
Na čítačkách počúvam tvrdenia, ako by sme mali milovať svet, že pomáhať druhým je potrebné a myslieť na seba je až druhoradé. Tvrdím opak. Začnite ľúbiť seba! Z tejto lásky vyvrie váš vnútorný smiech, láska sa preleje cez okraj a vy začnete milovať celý svet a pomáhať okoliu bez toho, aby ste kalkulovali, čo z toho budete mať a ako budete chválený. Keby tak činil celý svet, slová ako altruista či filantropia stratia význam.
Odpustite a prestaňte sa trestať. Sú to choré pravidlá, ktoré do vás zapísala spoločnosť či cirkev. Každý z nás dennodenne činí množstvo prešľapov, lebo tak to cíti zažiť naše podvedomie, ktoré sa túži vyvíjať. Nik nečiní hriech, nikto neubližuje, všetci sme jeden druhému učiteľmi. V pokoji sa porozprávajte sami so sebou, začnite sa milovať.
Keď sa niekoho spýtam, či sa prijal, vehementne a rýchlo odpovedá, že áno. Tak sa pýtam ďalej, hlavne žien – či sa vedia vyzliecť donaha, postaviť pred zrkadlo a úprimne si povedať: Som nádherná a neobyčajná žena! Milujem sa! Na toto sa mi väčšinou dostáva ako odpovedi smiech a protiotázka, či mi nej.be. Áno, j.be mi. A ako mi začalo, odvtedy som šťastný.
Na záver opäť zo života: „Hirax, ako dlho vydrží človek v pohode, keď mu chýba láska? Som v podstate optimistka s mottom: Všetko je tak ako ma byť. Ale v poslednej dobe som nesvoja a ťažšie sa teším zo života…“ Presne takto dochádza para ľuďom, ktorí spoliehajú na dodávku lásky od partnera, rodičov, blízkych. Staňte sa sebestačnými. Nespoliehajte na majetky, slávu, uznania, lásku od druhých. Neposielajte lásku Bohu. Veď on čaká len na to, kedy sami objavíme svoju božskú podstatu, ktorú nám dal do vienka. Chopte sa čakana a vyhĺbte studňu lásky v sebe samom. Verte mi, oplatí sa…
Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák
