Oklamali ma! (11. kapitola)
Kráčal som naším námestím. Bol obyčajný všedný pracovný deň doobeda, ale ulice boli plné, ako keby tu zavládol komunizmus. Áno,[…]
Kráčal som naším námestím. Bol obyčajný všedný pracovný deň doobeda, ale ulice boli plné, ako keby tu zavládol komunizmus. Áno,[…]
V bare nás už čakal Mat s Veronikou, Smajlo s Tinkou a Steve. Posledný menovaný nemal družku. Pred rokom sa[…]
Život okolo mňa nabral otáčky automatickej práčky. Ja som sa dal opäť dokopy s Nikou a tá poslala do čava[…]
Stretli sme sa v jednom bare kúsok od môjho bytu. Mala na sebe vysoké čižmičky v ktorých sa strácali moderné[…]
Zavolal som Matovi. Bol to skutočný realista. Len ten ma mohol vyliečiť. „Poď na pivo. Musím sa vykecať.“ „Aléé, veľký[…]
Volal mi brat. Vraj či som nezabudol, že mama má zajtra sviatok. „Kdežééé Peťo,“ odpovedal som vehementne, „na mamine meniny[…]
Zobudili ma policajti. Vraj nech nepohoršujem okolie. Slnko už bolo za polovicou svojej každodennej púte, mohlo byť okolo druhej až[…]
Keď zavreli náš bar, pohli sme sa k najbližšej diskotéke. Tam ešte nalievali. Smajla nechceli pustiť dnu. Ani sa nečudujem,[…]
„Dobrý deň, tu je Klever. Prosím vás, môžete mi dať Smajla?“ „Ahoj Klever. Prídete zasa o tri dni, ako minulý[…]
Vstal som ešte za tmy. Došuchtal som sa k oknu a sadol si na parapetnú dosku. Bola mi zima. Na[…]