Pozeral som cez okno. Cez ten window (Bill Gates, aspoň toto naše ti nepatrí!), ktoré mama predvčerom tak fanaticky vydrhla zázračnou handričkou, ktorá nepotrebuje saponáty. Stála liter, ale mamu tá ruka nebolela o nič menej. Otec sedel za počítačom a hral sa hru. Už štyri dni sa neholil, vyzeral s tým bruchom ako Homer Simpson, tielko mal roztrhané ako origoš vodič truckera a v ruke stále škrtil fľaškové pivo. Ale hlavne, že sa chce s maminou milovať dvakrát denne. Byť žena, ušla by som! Aspoň mi ukazuje, aký nebudem. A v mame má určite prebudiť silu, ktorá ju pretaví do sebavedomej, silnej a krásnej ženy – veď preto si ho pritiahla. Škoda, že ešte stále spí… Vlastne klamem, nespí. Je nervózna, pretože od rána pečie, varí, perie a upratuje. A foťo? Ten akurát zaklikol, že ďalší match bude hrať za Američanov. Ale veď nech si dopraje byť tými jeho hrdinami aspoň v kompíku, keď je dneska ten Štedrý deň.
Áno, ten deň, ktorý neznášam. V telke budú samí náboženskí fanatici obvešaní zlatom volajúci po láske, pokore a dobrote. Kým po dvojhodinovej omši vyslovia posledné „vyslobodzujúce amen“, zomrú v Afrike ďalšie stovky hladujúcich ľudí. Ten vypasený kňaz by mal radšej zvesiť tú korunu osadenú drahými kameňmi z hlavy, predať ju a zachrániť tak aspoň jeden ľudský život. Ale kdeže, cirkev musí mať rešpekt!
Mám trinásť rokov a moja milovaná sestrička cupitá po tomto svete o sedem rokov kratšie ako ja. Teším sa iba na jej žiariace oči, keď rozbalí svoje darčeky. Ona je z nás jediná úprimná. Lebo je dieťa a vidí tento svet tak čisto, prirodzene a krásne. Nevie ešte ublížiť a veľa sa od nej učím. Milujem ju nadovšetko. A ja? Budem hrať poslušne „potešeného“, že som ho ešte nevidel. Áno, to Lego, čo otec schoval v pivnici k svojim porno časopisom.
Nemám rád Vianoce. Ľudia sa pretvarujú. Klamú okolie svojim umelým pohybom krídiel správania, ako ten muž, čo prišiel na pohotovosť so žiarovkou v riti. A keď sa ho doktor spýtal, ako sa mu tam dostala, odpovedal, že si na ňu omylom sadol. Chápete? Ale možno sú Vianoce dobré aspoň na to, že ľudia sú k sebe milší aspoň pár dní v roku. Neviem pochopiť, prečo sa na seba neusmievajú po celý rok. Prečo nie sú k sebe tolerantnejší a milší stále. Prečo zaniká nervozita, krik, mračenie a hnev iba počas tohto obdobia. Prečo sa nevedia usmiať, radovať, pomôcť si, neodpovedať hneď záporom, myslieť viacej na druhých ako na seba, byť proste „ľuďmi“! To ich vedia kopnúť do duše a motivovať iba sviatky? To sa musel narodiť Ježiško, aby pochopili, že sa majú každý deň usilovať byť o niečo lepšími, akými boli včera? Neviem, som ešte mladý a hlúpy. A už ma aj tak volajú rodičia k večeri. Otáčam k nim mlčky hlavu. Ty kokso – foter jak sa vyparádil a oholil! Byť mamou, tak nám poviem, nech sa ešte hodinu hráme, že musia s otcom ešte poupratovať a povymetať „spálňu“.
Nechce sa mi ísť ešte k stolu. Ten sneh vonka padá tak hypnoticky. Pozerám na snehuliaka, ktorého som postavil pred tromi dňami sestričke. Vysvetlil som jej, že je to môj darček pre ňu pod stromček. Že jej nič iné nedám. Pochopila to. Objala ma okolo pása a ja som sa rozplakal. A potom aj ona. Láska nám začala taviť srdcia, aj ten snehuliak mal na mále. Svet je krásny každou sekundou, stačí ho vnímať. Tak prečo tomu snehuliakovi vyteká z oka krvavá slza? Zase mi prepína? Jeden profák mi povedal, že by som mal ísť k školskému psychológovi. Ukázal som mu za to pod lavicou fakera. Ale asi za ním skočím, pretože ako pozerám do kalendára, tak je dnes iba 10.októbra 2007…
P.S: Supy, ktoré zatiaľ iba krúžite, ale už sa chystáte priletieť na zem a roztrhať ma cez klávesnicu svojimi drápmi – vyjasníme si na začiatok pár vecí: 1, Otec mi zomrel, keď som mal osem rokov. 2, Mamima mne aj bratovi pripravila vždy krásne Vianoce (mami, ďakujem Ti!) 3, Mám 36 rokov, som zdravý, pekný, slobodný, múdry, bohatý a zdravo sebavedomý muž. 4, Všetky supy milujem, lebo vďaka ním som bod číslo 3. Ale nestačí mi to, takže leťte a trhajte! 5, Všetkých Vás milujem, Amen (Tú zlatú korunu nepredám! Peniaze sú pozitívna energia!) Záver: A kým ste sa očami doplahočili až sem, tak minimálne sto ľudí na svete dodýchalo. Taký je život. Ale mohol by byť krajší. Čo tak mať Vianoce oddnes nepretržite? Stačí sa (v sebe) lepšie porozhliadnuť… (Hľadáte žiarovku? Omyl! Tou sa síce dostanete do ďalšieho levelu, ale najvyššiu hviezdu na stromci s ňou aj tak nerozsvietite… 🙂
Hirax
