Vyšiel som si do obchodu. Mám ho za rohom a brucho už kričalo, že chce to svoje. Stál som v rade na zaplatenie. Predo mnou bola babička, tipoval som jej na šesťdesiat – sedemdesiat rôčkov. Skôr si viem predstaviť Mečiara, ako vedľa mňa bez škrabošky súloži na Swingers párty, ako to, že táto sympaticky vyzerajúca pani bude kradnúť.
Vymyslené to mala dobre. Veľká čierna kabelka a za ňou schovaný malý džúsik za štrnásť eská. Neviem, kedy tú metódu objavila, možno práve dnes, možno to praktizovala v tomto obchodíku už dlhé roky a hlavná vedúca sa tým pádom logicky po celomesačných uzávierkach sama seba pýtala, prečo ešte nemá v zuboch vsadené diamanty. A to je vlastne jedno. Zbadala, že som to uvidel. Začala byť evidentne nesvoja a rozhodla sa unáhlenými vetami kŕmiť predavačke blokujúcej vyložené potraviny uši. Našla si šikovnú barličku, ktorá jej pomáhala bičovať sekundovú ručičku. Neustále sa ale po mne otáčala a čakala, čo spravím.
V mojej hlave si niekto napľul do dlaní a začal hádzať lopatami do kotla rozmýšľania. Za pár milisekúnd prišiel rešerš:
1, Si rodený komik, zahráš to veselo do autu, aby si tej babičke moc neuškodil. Veď Fico je na ňu finančne taký zlý a aj na nedeľnej omši je to vrecúško na mince vždy také prázdne. „Tetuška, aha tutoka ste si založili kabelkou nejakú farebnú vec,“ vyslovím so smajlíkom na tvári. „Jééj, ďakujem mladý muž, nevidela som to…,“ a roztrasenou rukou vyloží ohnisko tejto úvahy na pult. V duchu ma prekľaje, ale navonok sa na mňa bude usmievať, ako babička od Boženy Nemcovej voňajúca margarétku. Veď tá pani pokladníčka je na mňa vždy taká milá. Vždy mi dovolí platiť za prezervatívy stravnými lístkami, zaslúži si to!
2, Zhoď ju, nech sa naučí! Sama sa na ten škripec natiahla, ty už vyber iba mačetu a pretni ju cez brucho! „Babka, a to sa nehanbíte kradnúť? Vy starší viete poskladať toľko viet o nevychovanej mládeži, morálke, etike, zvrátených spoločenských hodnotách, s láskou tak často skloňujete slovíčka ako grobian, loptoš, chuligán, vyvrheľ, gauner či grázel a teraz mi tu hráte malú divadelnú formu „o faloši“? To vám stojí za tých pár korún šedivieť a skracovať si tak roky svojej krásnej staroby?“
Nespravil som nič. Zaplatila tisíckorunačkou, odľahlo jej a odišla. A ja som tam stál, ako najzbabelejší skunk planéty, ktorému sa dostalo šance niečo túto pani naučiť, ale on to nevyužil. Zastaviť v nej zlý návyk, ktorý ju pripravuje o zdravie, čo sú v preklade šťastné dni, ktoré by mohla stráviť šantením s vnúčatkami na lúke života. Miesto toho tu teraz o jednej v noci tak „hrdinsky“ formujem týchto pár chrobáčikov a egoisticky dúfam, že mi zajtra na svojich bedrách donesú do mojej blog stajne karmu vyššiu ako je číslo mojich topánok. Fúúj, hanba ti chlape!
Alebo platí pravidlo, že každému sa raz všetko vráti? Tej babke, mne, Mečiarovi, Ficovi a ešte aj tým chrobáčikom?
Hirax
