Agresivita na internete, manupilácia v digitálnom svete

Niet asi človeka, ktorý by si nevšimol, že agresivity na sociálnych médiách či v komentároch pod článkami spravodajských či komerčných portálov a blogov za posledné roky neúmerne pribudlo. Dôvodov je veľa, ale dnes sa zameriam na jeden viac – dovoľovanie používať elektronické médiá a mobily deťom už od útleho veku.Som ročník narodenia 1971. Za socíku sme ako deti stále chodili von a neustále sme tak boli donútení komunikovať – na živo, z očí do očí. V partiách a medzi kamarátmi neraz dochádzalo ku konfliktom a tak sme sa učili rozprávať, prejavovať sa, argumentovať, „cítiť“ oponenta, rešpektovať ho, hľadať cestu, aby sme našli zmier. Bola to schéma: „my ako celok“.

Agresivita na internete
Deti a mobily a iné digitálne médiá

Dieťa, ktoré má živých stretov oveľa menej a viac v ruke už odmalička drží mobil, či sedí za laptopom, cez ktorý komunikuje s ostatnými, je tým pádom oveľa častejšie v konštelácii: „Ja a ostatok sveta“. Podľa psychológov to postupne môže viesť k pocitu osobnej nadradenosti, absencii vedieť tolerovať druhých, umeniu vedieť sa preniesť do pozície druhého, dokázať ustúpiť, rešpektovať názor iného. Takýto človek bude do bezvedomia hájiť svoje bez toho, aby pochopil, že svet nie je iba čierno-biely, že druhý človek má právo na svoj postoj a veľmi ťažko sa bude chcieť vcítiť do emócii protistrany. S pribúdajúcim pocitov „sily“ môže postupne k svojmu prejavovaniu sa vo svete internetu nabaľovať stratégie grobiánstva, urážania, klamania, zastierania, miešania poloprávd, odskakovania od tém, zovšeobecňovania… S jediným cieľom: zvíťaziť. Narastajúce ego si bude pýtať svoje.

Pohľad odborného psychológa

Myslím si, že je otázkou času, kedy bude svet prinútený k jednému – stanoviť vecné, prísne a férové pravidla, aby černota z virtuálneho sveta nemala šancu víťaziť nad pravdou a dobrom. Pekne to píše psychológ Emil Bulla: „Bloger či človek na FB píšuci pod vlastným menom je bez možnosti účinnej obrany vystavený znevažovaniu rôznych zbabelcov s nickmi, ktorí si takéto prejavy dovolia iba preto, že sa pod ne nemusia podpísať. V opačnom prípade by si svoje vyjadrenia stokrát rozmysleli. A možno práve tu je riešenie, ako s podobnými diskutujúcimi naložiť. Pomohlo by, keby seriózne médiá zverejňovali iba príspevky zaregistrovaných a overiteľných diskutérov, ktorí vystupujú pod vlastným menom. Nepovažujem to za zavádzanie cenzúry, ani za narušenie demokratických princípov. Naopak. Vidím v tom možnosť preliečenia demokracie prostredníctvom učenia k zodpovednosti. Jednoduchšie povedané: „Môžem hovoriť aj písať, čo len chcem, ale za svoje vyjadrenia preberám zodpovednosť.“

Krotitelia displejov
Krotitelia displejov

Pán Bulla zadefinoval koreň nákazy presne: „Odmietanie a nepotrebnosť preberať zodpovednosť za svoje slová, činy.“ Kde to všetko začína? Áno, v rodinách, vo výchove. Dovoľte malým či aj dospievajúcim deťom pripájať sa na web na šesť i viac hodín denne a púšťate ich nielen do sveta džungle bez pravidiel, v ktorom neexistujú ochranné prvky, ale aj riskujete že sa u nich môžu prejaviť sklony k znevažovaniu, dehonestácii a k iným formám verbálnej agresie. Či to nastane a v akej miere? To závisí od ich podstaty a základov etických noriem, úcty k všetkému navôkol nich, morálnych zásad, ktoré ste do nich zatiaľ vštepili. Vo fyzickom svete dohliadame kam naše dieťa chodí, korigujeme jeho nevhodné správanie, ale robíme to, aj keď sa naše dieťa premení na „asociála“ – teda nasadí si sluchadlá, vezme do ruky mobil a do slova i do písmenka zmizne vo virtuálnom svete, aj keď jeho telo zostáva na gauči, či v detskej izbe?

Psychický obor„Ak je racionálna sebakontrola správania diskutujúceho oslabená buď v dôsledku nízkeho intelektu, alebo nedostatkom elementárnych informácií či skúseností, nadobúdajú určití ľudia presvedčenie o vlastnej výnimočnosti a predurčenosti k poúčaniu a usmerňovaniu iných cez urážanie, hanenie, nezdravú a dehonestujúcu komunikáciu a kalné vody internetu sú pre ich rozvoj a množenie živnou pôdou,“ píše už vyššie citovaný psychológ.

Následky internetovej manipulácie a útokov

Poznám nemálo slušných ľudí, ktorí sa už odmietajú vyjadriť. Píše mi veľa ľudí, ktorí boli cez internet neférovo zhanobených a pourážaných a už sa odmietajú zapájať do diskusií a to aj v prípadoch, kedy si pravda pýta chrániť. Na osobných konzultáciách mi pribúdajú ľudia zronení bossingom, mobingom, mediálnym pošpineným, neprávom osočených na sociálnych sieťach. Citliví ľudia trpia, nedokážu sa brániť, zranenia si nesú v sebe. Ako príklad uvediem skutočný príbeh môjho kamaráta, ktorý má svoj autorský FB. Jedna dotyčná osoba mu už viac ako rok znepríjemňuje svojimi zosmiešňujúcimi komentármi život. Je veľmi citlivý a každá jedna veta sa ho silne dotýka. Trikrát za posledný rok svoj profil vypol a znova zapol. Svojimi myšlienkami teší tisícky ľudí, no jeden „cudzopasný červ“ mu kazí chuť do nasledovnej tvorby. Stačilo by dotyčnú osobu zablokovať a vnútorne zosilnieť, ja viem, ale niekedy sa to ľahko povie… Nie každý chce mazať, blokovať, nie každý vie v sebe zastaviť narastajúce čierne more nákazy.

Záver? Dobro, pravda, slušní, vnímaví, citliví a tolerentní ľudia a ľudia, ktorí sú ochotní viesť zdravý dialóg dostávajú na frak, kým zlo, špinavé praktiky a zakomplexovaní a stratení jedinci sedia v sedle „víťazov“. Idú voľby, klávesnice i ľudské duše sa zatrasú. Ale aj keby nešli – pýtam sa: „Je to tak ťažké zostať človekom?“. Napíšte mi, ako celú situáciu vidíte vy, dôvody, dopady, ale hlavne ma zaujímajú riešenia. Moc ďakujem za všetky slušne vyjadrené komentáre, aj keby neboli v súlade s mojim statusom.

Ako zastaviť internetové osočovanie a hanobenie?

Digitálna demencia
Digitálna demencia

V prvom rade sa stať vedomým a zodpovedným rodičom, čo sa môže v prvom kroku udiať len premenou na vedomého a zodpovedného človeka. Svet, v ktorom žijeme, utvárame my. Keď sa zmeníme v lepšiu bytosť my, bude to mať dopad aj na rodinu, deti. Aké je naše myslenie a konanie, takým sa stáva aj svet. Ale je potrebná podpora aj zvonka, lebo ak patríte k tým rodičom, ktorí svoje deti vedú k čestnosti, spravodlivosti a férovosti, možno vychováte ľudí, ktorých nakoniec „roztrhajú“ a budú im ubližovať tí, ktorí boli „vychovaní“ nezáujmom svojich rodičov alebo nevhodným prístupom.

Tento spôsob podľa mňa vhodne navrhuje psychológ Emil Bulla: „Rácio, etika ani morálka nefungujú a jediný mechanizmus, ktorý môže zmeniť, prípadne regulovať správanie konkrétneho diskutéra je zákon. Jedinci  správajúci sa ako internetoví trollovia, hejteri či agresívne a nekorektne konajúce indivíduá nechápu, že robia niečo nevhodné. Nie sú schopní súcitiť a teda ani vžiť sa do pocitov ľudí, ktorí sú terčom ich útokov. Neuvažujú ani v kategóriách, čo sa patrí a čo sa nepatrí. Ako je teda možné ich správanie obmedziť? Pre mňa zostávajú použiteľné iba dve možnosti. Zákonná úprava zamedzujúca osočovaniu pod plášťom anonymity, dohoda médií o tom istom.“

Ako rodič vediem svoje deti, aby plne niesli zodpovednosť za svoje činy, a podobným metrom by som pristupoval ku všetkým ľuďom sveta. Keď ktosi o niekom cudzom napíše na sociálnej sieti: „Je to debil, zlodej, klamár, zvrhlík, pedofil“ atď, či ho počastuje menami zvierat, alebo názvami pohlavných orgánov či inými urážkami, mal by to mať dopad akoby sa to stalo v čakárni u doktora, či na pracovisku.

Pavel

 

P.S.: Viete, že som silne za prevenciu, či už pri tele, alebo psychike, takže tu sú vhodné knihy na tému detí a adekvátneho používanie digitálnych médií: Digitálne deti, Digitálna demencia, Krotitelia displejov. Čo sa týka témy psychického útoku a to nielen cez internet, tak tomuto som sa hojne venoval v knihe Psychický obor.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *