Nahý muž kráčal dlhou chodbou.
Na hrudi si niesol nahé dieťa.
Boli v dokonalom spojení.
Dotykom i dychom.
Míňali desiatky zavretých dverí,
za ktorými sa ozývali tlmené zvuky
dávenia ľudských tvorov.
Vypadli z teplých hniezd
na špinavé a chladné dno doby.
Nieže nepripravení, naopak, oslabení.
Muž dokráčal na koniec chodby,
otvoril dvere a zmizol v láskyplnom teple.
Ľahli si k mame pod vyhriatu prikrývku.
Kým sa bez slov treli chodidlami nôh,
dieťa chytilo otcov i mamin prst,
v polospánku ich zovrelo.
Zaspali ako jeden.
Dávenie v pozadí ustalo.
Buďte šťastní, Hirax
